Ihlamur Kasrı

Beşiktaş, Yıldız a Nişantaşı svahov medzi Ihlamur Vadisi, podľa historických zdrojov, od 18. storočia do začiatku 20. storočia bola rekreačná oblasť, ktorou pretekal potok Fulya, zatienená lipami a platanmi, obklopená zeleňou.

Dnes je prvá časť údolia, kde sa nachádzajú letné sídla, pôvodne vinica Hacı Hüseyin Ağa, jedného z námorných veliteľov za vlády sultána III. Ahmeda (1703-1730), premenená na kráľovskú záhradu pripojením k štátnemu pokladu. V druhej časti, ktorá stúpa smerom k Yıldız, sa konali strelecké súťaže sultána III. Selima (1789-1807) a sultána II. Mahmuda (1808-1839) s lukostrelcami, čo sa dá usúdiť z niektorých dochovaných pamätných kameňov. Na týchto pamätných kameňoch sú uvedené vzdialenosti, stupne a dátumy streľby sultánov na vodou naplnené džbány. Počas vlády sultána Abdülmecida (1839-1861) bola pridaná tretia časť údolia nazývaná „Muhabbet Bahçesi“ a uskutočnili sa práce na zalesňovaní a úprave terénu s hrádzami.

Francúzsky básnik Lamartine opísal Ihlamur a jeho okolie vo svojich spomienkach, keď bol v roku 1846 hosťom sultána: 

„...V záhrade oproti budove boli krásne ovocné stromy a veľké lipy, ktoré dali tomuto údolu jeho meno. Pred trojstupňovým schodiskom vedúcim k letnému sídlu bola malá fontána, ktorá nedokázala prekonať konáre jazmínu a s jemným šumením sa vlievala do mramorovej nádrže. Ihlamur je najobľúbenejšie letné sídlo sultána; tu odpočíva a zamýšľa.“

Na mieste tohto skromného vinárskeho letného sídla dal sultán Abdülmecid v rokoch 1849-1855 postaviť dve letné sídla a nazval ich „Nüzhetiye“, čo znamená „príjemnosť, sviežosť, radosť, šťastie“.

Počas vlády sultána Abdülaziza (1861-1876) sa v kráľovskej záhrade občas konali rôzne zábavy a zápasy zápasníkov. V nasledujúcich rokoch sa Ihlamur Kasırları, ktoré zostali obľúbeným miestom pre výlety sultána a jeho rodiny, po vyhlásení republiky v roku 1951 dostali do správy Mestskej rady v Istanbule a boli zrekonštruované ako „Múzeum Tanzimat“.