Gazi Üniversitesi Rektörlük Binası (Gazi Eğitim Enstitüsü)

Budova rektorátu Univerzity Gazi je hlavnou budovou areálu v Beševler a bola postavená ako sídlo Gaziho pedagogickej fakulty, ktorá bola založená v prvých rokoch republiky s cieľom vzdelávať učiteľov. Budova je známa ako posledné dielo architekta Kemaleddina, ktorý bol priekopníkom prvej národnej architektonickej školy. Dnes v nej sídli rektorát univerzity, dekanát Gaziho pedagogickej fakulty a knižnica. Škola bola pôvodne otvorená pod názvami "Stredná učiteľská škola" a "Pedagogický inštitút". Podľa anglickej verzie Wikipédie a historického projektu na univerzite Bilkent bola škola založená 1. marca 1927 v Konye; turecká Wikipédia uvádza rok založenia ako 1926. Podľa štúdie Bilkent bola škola 25. marca 1927 presťahovaná do Ankary. Podľa anglickej verzie Wikipédie boli prvými študentmi šesť interných študentov, ktorí študovali odbor turečtiny a literatúry. Inštitút sa najprv presťahoval do budovy Ministerstva školstva a neskôr do nedostatočnej budovy, ktorú opustilo Ministerstvo zahraničných vecí. Dôvodom bolo, že budova ministerstva bola vyčlenená na ubytovanie kráľa Amanulláha Khána z Afganistanu počas jeho oficiálnej návštevy. V roku 1929 inštitút získal titul "Gazi" na počesť Atatürka, v roku 1976 sa premenoval na Gaziho pedagogický inštitút a v roku 1982 bol začlenený do novo založenej Univerzity Gazi. Na účely výstavby trvalej budovy inicioval minister školstva Mustafa Necati obstaranie 360 hektárov pozemku z Atatürkovej lesnej farmy za symbolickú cenu. Základný kameň bol slávnostne položený 8. augusta 1927. Architekt Kemaleddin Bey nedozrel k dokončeniu stavby, pretože v júli 1927 zomrel na stavbe budovy Ankara Palas. Podľa popisu fotografie v archíve tlače a médií bola budova dokončená v roku 1930 a neskôr, na základe pokynov, sa na projekte zúčastnil aj Ernst Egli. Podľa anglickej verzie Wikipédie bola výstavba dokončená za dva a pol roka, náklady činili približne 1,746 milióna lir a budova bola navrhnutá pre 500 interných študentov. Areál sa v tom čase nachádzal približne štyri kilometre od Ulus na odľahlej ploche a zalesňovanie bolo možné až po vybudovaní artézskych studní. Architektúra: Budova je v štýle prvej národnej architektúry, ktorý spája klasické prvky osmanskej a anatolsko-seldžuckej architektúry s modernou verejnou budovou. Na fronte sa nachádza slúžiaca ako vchod, s priečím s priečím a stĺpmi; v stre Rıfat Ilgaz a Fakir Baykurt boli medzi spisovateľmi, ktorí boli študentmi tejto školy. Podľa anglickej verzie Wikipédie, viac ako polovica zo 94 spisovateľov, ktorí sa narodili po roku 1900 a sú uvedení v spisovateľskom slovníku Behçeta Necatigila, bola absolventmi tohto inštitútu. Medzi absolventmi je aj Fatma Refet Angın, ktorá je považovaná za prvú učiteľku na strednej škole v období Republiky. Inštitút bol internátna škola, ktorá od svojho založenia prijímala študentov oboch pohlaví. Z 31 riaditeľov dedinských inštitútov, ktorí boli vymenovaní do roku 1946, bolo 24 absolventmi tohto inštitútu. Podľa tureckej verzie Wikipédie, v budove sa dnes nachádza múzeum prírodných vied a múzeum Gazi pre výtvarné umenie. Budova slúži ako administratívne centrum univerzity; pred návštevou si overte podmienky vstupu a otváracie hodiny múzeí na univerzite Gazi. Najlepší výhľad na celú fasádu je z protiľahlej strany, z miesta pred schodiskom. Večer osvetlenie zdôrazňuje oblúkové arkády. Stanica Ankaray Beşevler sa nachádza približne jeden kilometer od budovy. V ten istý deň je možné navštíviť aj múzeum priemyslu a technológií MKE a múzeum Akköprü, ktoré sú vzdialené krátkou cestou.