Erzurum Kalesi

Erzurum hrad, ktorý sa nachádza v historickom centre mesta, sa nachádza na vyvýšenine a je považovaný za najstaršiu známu stavbu v meste. Podľa Kultúrneho portálu sa história hradu siaha až k Urarťanom, ktorí v tejto oblasti vládli, ale presný dátum jeho výstavby nie je známy. Vnútorný hrad, ktorý stojí dodnes, bol podľa väčšiny zdrojov postavený v roku 415 byzantským cisárom Teodosiom II. Anglická Wikipédia uvádza tento dátum ako 422, ale aj napriek rozdielu v detailoch sa zdroje zhodujú v tom, že stavba pochádza z 5. storočia. Mesto, ktoré kedysi nieslo názov Theodosiopolis, je podľa TDV Islamskej encyklopédie pripisované tomuto cisárovi. Hrad v skutočnosti predstavoval obranný systém pozostávajúci z dvoch kruhov. Vnútorný hrad bol jadrom, kde sídlili strážne jednotky, zatiaľ čo vonkajší hrad obklopoval ulice, cesty a štvrte, v ktorých žili obyvatelia. TDV Islamská encyklopedia uvádza, že mesto kedysi chránili tri vrstvy hradieb, zatiaľ čo dnes zostali len časti vonkajších hradieb a vnútorný hrad. Hoci boli brány vonkajšieho hradu zničené, ich názvy pretrvávajú a sú používané ako názvy štvrťí a ulíc: Brána Tabriz, Brána Erzincan, Gruzínska brána, Istanbulská brána a Nová brána. V tej istej encyklopedii sa tiež uvádza, že systém ulíc, ktorý obklopuje centrum Erzurumu, sleduje trasu týchto starých brán. Encyklopédia tiež uvádza, že španielsky vyslanec Clavijo, ktorý navštívil mesto na ceste k palácu Timura na začiatku 15. storočia, opísal Erzurum ako mesto obklopené vežami a s vnútorným hradom. Hlavná etapa urbanizácie mesta nastala počas iránskych kampaní sultána Sulejmana I. Podľa turistického sprievodcu Ministerstva kultúry a turistiky má vnútorný hrad osem veží. V jeho nádvorí sa nachádza stará kúpeľňa postavená z tehál a priestory v tvare miestnosti. TDV Islamská encyklopedia uvádza, že počas osmanskej éry sa vo vnútri hradu nachádzali paláce pašov, súdy a väznice. Anglická Wikipédia tiež uvádza, že hrad bol počas osmanskej éry používaný jednotkami janissarov. Hrad bol viackrát opravovaný počas období Saltukidov, Seldžukov a Osmanského impéria, pričom posledné rozsiahle opravy prebehli v 16. storočí za vlády Sulejmana I. a v 19. storočí za vlády Mahmuda II. Turistický sprievodca tiež uvádza, že kamene z zničených častí hradu boli v polovici 19. storočia použité Podľa informácií na stránke ministerstva, pri týchto výkopoch boli objavené rôzne priestory, keramika a malé nálezy. Na južnej strane hradu sa nachádza fontána s oblúkom a nápisom. Pri návšteve odporúčame vstúpiť hlavnou bránou dovnútra hradu, najprv sa prejsť po nádvorí a potom sa prejsť po hradbách a pozrieť sa na mesto. Z hradieb je možné vidieť minarety medresy Çifte Minareli, svahy Palandöken a strechy starého mesta. V jasný ranný deň je rozdiel medzi farbami zasnežených hôr a starých budov z bazaltového kameňa obzvlášť výrazný. Hrad sa nachádza v blízkosti križovatky ulíc Tebriz Kapı a Cumhuriyet Caddesi a je možné sa k nemu dostať pešo z centra mesta. Z centra mesta premávajú autobusy, ktoré zastavujú v blízkosti hradu. Medresa Çifte Minareli a komplex Üç Kümbetler sú vzdialené len niekoľko minút chôdze, preto je hrad prirodzeným východiskom pre prehliadku starého mesta. Kvôli tomu, že svahy a nádvoria sú dláždené, v zime môže byť povrch zľadnatený, preto sa odporúča obúť si topánky s protišmykovou podrážkou. Pred návštevou si overte aktuálne informácie o dňoch a hodinách otváracích hodín na webovej stránke ministerstva kultúry a cestovného ruchu.