Aziziye Tabyası

Aziziye pevnosť je jedna z osmanských fortifikačných budov, ktorá sa nachádza na východ od Erzurumu, na svahoch hory Top Dağı. Je to jedna z najznámejších pevností v meste. Podľa turistického sprievodcu Ministerstva kultúry a turistiky sa hlavná pevnosť nachádza na južnom úpätí hory Top Dağı, v nadmorskej výške približne 2068 metrov. Bola postavená v rokoch 1867 až 1872 na príkaz sultána Abdülaziza podľa projektu Fosfor Mustafy Pašu. Jej účelom bolo kontrolovať cestu medzi Erzurumom a Karsom, ktorá viedla z východu. Dnes je pevnosť Aziziye spolu so susednou pevnosťou Mecidiye súčasťou historického národného parku Nene Hatun. Líniu pevností obklopujúcich Erzurum tvorí oveľa rozsiahlejší komplex, ako len jedna budova. Portál kultúry uvádza, že v okolí mesta sa nachádza 21 pevností, postavených na vyvýšených miestach s dobrým výhľadom, a že prvé pevnosti pochádzajú z období osmansko-iránskych vojen v 18. storočí. Článok Ermana Aksoya z univerzity Gazi uvádza, že bolo identifikovaných 44 pevností, ktoré existovali v 18. a 19. storočí. Encyklopédia TDV Islam uvádza, že niekoľko pevností, vrátane Aziziye a Mecidiye, bolo postavených pred rokom 1877, zatiaľ čo ďalšie, na severe, juhu a východe mesta, boli postavené neskôr. Podľa turistického sprievodcu pri výstavbe tejto budovy boli použité aj kamene z hradu Erzurum, ktorý bol miestami zničený. Názov Aziziye vlastne zahŕňa tri blízko seba postavené budovy. Prvá pevnosť má tvar písmena U; jej západná časť slúžila ako veliteľské priestory, zatiaľ čo ostatné časti sa skladajú z klenutých miestností. Východná a severná stena sú postavené z hladkých kameňov, zatiaľ čo ostatné steny sú postavené z hrubých kameňov. Druhá pevnosť sa nachádza približne 200 metrov na sever od prvej, a pozostáva z polmesiaca tvarovitej zemnej vala a dvoch kamenných budov na jej koncoch. Tretia pevnosť má pravidelný šesťuholníkový pôdorys a bola postavená na ochranu cesty rieky Vank, ktorá prichádza z roviny Pasinler. Táto budova, ktorá má na nádvorí studne na uchovávanie snehu, používa bazalt v oblúkoch dverí a okien, tmavé kamene v stenách a tehly na streche. Portál kultúry tiež popisuje všeobecnú štruktúru pevností. Miestnosti, ktoré sú usporiadané vedľa seba, sú prekryté hrubou vrstvou zeminy, a na druhej strane, v smere, odkiaľ mohol prísť nepriateľ, sa nachádz Článok Aksoya opisuje, ako sa po správe o obsadení pevnosti zhromaždňovali obyvatelia mesta a zapájali sa do bojov s kameňmi a palicami. Podľa sprievodcu sa pred pevnosťou nachádza pamätník Aziziye, postavený v roku 1953, a hrob Nene Hatun, ktorý sa stal symbolom odporu. Nene Hatun získala v roku 1955 ocenenie "Matka roka" a v tom istom roku v Erzurume zomrela. Mesto, ktoré nebolo dobyté vojnou, bolo podľa encyklopédie TDV odovzdané v januári 1878 prímerím a následne opäť opustené v júli 1878 v rámci Berlínskej zmluvy. Táto oblasť, ktorá po dlhé roky slúžila ako vojenská zóna, bola 18. mája 2009 vyhlásená za historický národný park s rozlohou 387 hektárov. Každý rok v novembri sa koná pietna prehliadka k pevnostiam Aziziye a Mecidiye. Podľa portálu Kultúra sú pevnosti vzdialené približne tri kilometre od centra mesta, na východe mesta, severne od vojenského kasárne na ceste do Karsu, a doprava je zabezpečená osobnými alebo komerčnými vozidlami. Keďže sa jedná o otvorenú oblasť, v lete je vhodné nosiť klobúk a v zime teplé oblečenie. Z pohľadu smerom na západ od pamätníka je možné vidieť celé mesto a na juhu svahy Palandöken v širokom panoramatickom výhľade.