Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Drevené domčeky v horských oblastiach.

Pri prechádzke po dedinách v Rize narazíte na malé drevené konštrukcie, ktoré stoja vo vzduchu, opreté o štyri stĺpy, a sú umiestnené priamo vedľa domov. Niektoré z nich sa vyznačujú vyrezávanými trámami, zatiaľ čo iné majú tmavé dosky, ktoré svedčia o stáročnej tradícii.

Radar TürkiyeRadar Türkiye4 Kasım 2026
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Drevené domčeky v horských oblastiach.

Pri prechádzaní po dedinách v Rize narazíte na malé drevené konštrukcie, ktoré sa nachádzajú priamo vedľa domov a sú postavené na štyroch stĺpoch. Niektoré z nich sú zdobené vyrezávanými trámami, zatiaľ čo iné majú tmavé dosky, ktoré svedčia o stáročnej tradícii. Tieto konštrukcie sa nazývajú "serender" a v regióne sa im hovorí aj "nay". Keď vystupujete do vyšších polôh, stretnete sa s domami postavenými z kameňa v spodnej časti a z hrubých drevených dosák v hornej časti. Tento text rozpráva o drevenej architektúre v Rize, vychádzajúc z oficiálnych zdrojov a inventáru kultúrneho dedičstva východného Čiernomoria. Ukazuje, kde môžete tieto konštrukcie vidieť a ako ich môžete navštíviť.

**Dlhá história drevárstva**

Inventár kultúrneho dedičstva východného Čiernomoria opisuje, že drevárske remeslá v tejto oblasti majú veľmi dlhú históriu, pričom uvádza príklady od starých autorov. Podľa inventáru písal Strabon, že obyvatelia vyšších polôh v Rize, známi ako Heptakometi (ľud siedmich dedín), žili na stromoch a v drevených vežiach. Týmto dreveným vežiam sa hovorilo "mosyn" a obyvatelia boli známi ako "Mosynici". Inventár zdôrazňuje, že drevárske remeslá sú v Rize a okolí dodnes vysoko cenené a že spracovanie dreva, najmä v "serender", je lepšie ako v podobných konštrukciách v susedných oblastiach. Bohatstvo lesov z dreva robí najprirodzenejším materiálom v tejto oblasti. Medzi dreviny, ktoré sú uvedené v inventári, patria: kukurica, lieskovec, gaštan, orech, javor, breza, vlašský orech a borovica. Pri stavbe domov sa preferuje breza, gaštan, smrek a východná borovica. V blízkosti pobrežia sa používa gaštan a breza, zatiaľ čo vo vnútrozemí sa uprednostňuje smrek a borovica, pretože s výškou sa v lesoch zvyšuje podiel ihličnatých stromov.

**Čo je "serender"?**

Ministerstvo kultúry a turistiky v Rize definuje "serender" ako typický prvok architektúry Čiernomorského regiónu. Je to drevená konštrukcia, ktorá stojí na stĺpoch a má strechu. Slúži na ochranu potravín pred škodcami, na sušenie a skladovanie. Medzi potraviny, ktoré sa v nej skladujú, patria: kukurica, strukoviny, zemiaky, olej, syr, hrušky, jablká a slivky. Podľa inventáru kultúrneho dedičstva východného Čiernomoria sa v 50. rokoch 20. storočia k takmer každému domu stavala jedna takáto konštrukcia Inventár poskytuje podrobné informácie o remeselníckej práci v oblasti serenderov. Zruční remeselníci vyrábajú tieto konštrukcie bez použitia klincov, výhradne pomocou drevených spojov, vďaka čomu je možné ich demontovať a presunúť na iné miesto. Podľa inventáru je spracovanie dreva v serenderoch oveľa nápadnejšie ako v bežných domoch. Zdobenie sa v domoch v Rize veľmi nevyskytuje, zatiaľ čo najčastejšie sa stretávame s drevenými ornamentami na serenderoch a na fasádach niektorých vidieckych domov. Krajský úrad kultúry a turizmu v Rize tiež uvádza, že na fasádach serenderov sa bežne nachádzajú drevené ornamenty. Keď stojíte pred serenderom, všímajte si trámy, spodnú časť strechy a obvodový pás; väčšina vyrezávaných a vytesaných ornamentov sa nachádza práve tam. Okrem toho je potrebné sa pozrieť aj na susedný dom, aby sme lepšie porozumeli serenderu. Podľa inventáru sa miesto, kde sa má postaviť dom, nazýva "yurt" alebo "yurtluk". Pri výbere miesta sa dbá na to, aby bolo vystavené rannému slnku, aby v blízkosti bola voda, aby bolo blízko k obydlianym oblastiam a aby nebolo ohrozené lavínami. Najbežnejším tradičným typom domu v Rize je dvojposchodový dom postavený z kamenného prízemí a dvoch poschodí z kameňa a dreva. V prízemí sa nachádza maštaľ, zatiaľ čo hlavný vchod do domu je z bočnej strany. Dvere vedú do "eviče", ktorá je považovaná za srdce domu. Tam sa varí, je a hostia sú vítaní. V starých domoch sa v "eviče" nachádzala pec, ktorá zaberala celú stenu bez okien. Nad pecou bola strecha tvarovaná ako mriežka, ktorá slúžila na odvod dymu, a táto strecha sa nazývala "çaçel". Z "eviče" sa prechádza do haly, ktorá sa nazýva "hayat", odkiaľ vedú dvere do jednotlivých izieb. Podľa inventáru je hlavnou funkciou "hayatu" rozvádzať teplo z pece do ostatných miestností. Maštaľ v prízemí tiež prispieva k vykurovaniu domu, pretože drevená podlaha umožňuje, aby teplo stúpalo nahor. V niektorých vidieckych domoch sa medzi maštaľou a prízemím nachádza medziposchodie, ktoré sa nazýva "hanbağı". Pod strechou sa vždy nachádzajú priestory, ktoré sa používajú ako sklad alebo spižír, a ktoré sa nazývajú "dağni", "darni" alebo "dereni". Na domy, ktoré sú vystavené silnému vetru zo severu alebo západu, sa často pripája pomocná konštrukcia, ktorá sa nazýva "çardak" alebo "pahça". Stránka o "konak" (reprezentatívne domy) Podľa inventára sú najkrajšie príklady techniky "göz dolma" (domy s oknami v stene) v dedine Çağlayan v oblasti Fındıklı.

S postupom do vyšších polôh sa architektúra stáva jednoduchšou. Podľa inventára sú budovy používané v horských oblastiach a pasienkoch počas určitých období roka jednoduchšie a menšie, zvyčajne pozostávajú z kôlne v spodnom poschodí a jednej miestnosti v hornom poschodí. Je tiež významné, že obydlia pre zvieratá sú v horských oblastiach starostlivo postavené, pretože hlavným cieľom "yaylacılık" (horské pasienectvo) je zvýšiť produkciu z chovu zvierat. Podľa Rize Provincial Directorate of Culture and Tourism sú domy v horských oblastiach blízko lesov postavené z dreva, spodné poschodie, slúžiace ako kôlňa, je z kameňa, zatiaľ čo horné poschodie, obsahujúce kuchyňu, spiaci priestor a sklad, je postavené z hrubých drevených dosiek. Strecha je pokrytá doskami z borovice hrubými približne jeden a pol až dva centimetre, nazývanými "hartama", "harduma" alebo "hartuma". Aby sa zabránilo odvetriu dosiek, na ich povrch sa umiestňujú kamene. V jednoposchodových domoch sa kuchyňa, sklad a spacia miestnosť nachádzajú v jednej miestnosti, zatiaľ čo v dvojposchodových domoch sa kuchyňa a sklad nachádzajú na jednej strane a obývačka a spacia miestnosť na druhej strane. Podľa úradu trvá život v horských oblastiach tri mesiace, od začiatku júna do prvej polovice septembra. Inventár tiež uvádza, že "yaylacılık" je nevyhnutný spôsob, ako pasúvať zvieratá a produkovať olej, syr a tvaroh, a že v období, keď chladničky nedosiahli do dedín, neexistovala žiadna iná možnosť, ako uchovávať produkty počas leta. Podľa inventára sa na festivaloch v horských oblastiach hráva tanec "horon" sprevádzaný nástrojmi "kemençe" a "tulum", a spievajú sa ľudové piesne a básne. Tieto festivaly sa kedysi konali, aby sa zábavne prežili obdobia presťahovania do hôr a práce v horských oblastiach.

**Serender (sklad na kukuricu) a jeho osud**

Príbeh "serender" sa zmenil s rozvojom čajového priemyslu. Podľa inventára tieto sklady, v ktorých sa sušila a skladovala kukurica, začali strácať svoju funkciu, keď sa čajové hospodárstvo stalo bežnejším. V časti inventára venovanej remeslám sa uvádza, že výroba "serender" a domov s oknami v stene úplne prestala, a že kvôli poklesu prác, ktoré vyžadovali kamenárske práce, už nie sú možné stretnúť ani majstrov spracovania kameňa. Staré domy, ktoré neboli zrekonštruované, sú nahrádzané Múzeum prírodného života v Çayeli je postavené výhradne z dreva a vystavuje poľnohospodárske nástroje a bežné predmety z tejto oblasti. Ak chcete navštíviť vidiecku oblasť, stránka s informáciami o historických domoch na webe provinčnej správy vám ukáže správny smer. Medzi kamennými domami v Çamlıhemşin sa nachádzajú budovy s históriou siahajúcou do 18. a 19. storočia, zatiaľ čo domy z kamenných blokov v Fındıklı sa nachádzajú najmä v dedinách Çağlayan a Aslandere. Pre prehliadku vidieckych domov je dobrým východiskom návšteva oblastí Çamlıhemşin. Obec Çamlıhemşin predstavuje oblastť Pokut Yaylası, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 2032 metrov, a je známa svojimi drevenými domami a unikátnou architektúrou.

Čo si všímať:

Väčšina starých domov a vidieckych domov je dodnes domovom rodín. Pred fotografovaním v záhrade alebo na nádvorí si vyžiadajte povolenie a nevstupujte na schody. Na lepšie pozorovanie detailov je vhodnejšie fotografovať počas dňa, keď je budova osvetlená. Cesty do vidieckych oblastí sú úzke a zákrutné a po daždi môžu byť klzké. Navštevujte vidiecke oblasti v lete a majte na pamäti, že počasie sa môže rýchlo meniť. Aktuálne informácie o dňoch a hodinách otváracích hodín múzeí nájdete na stránke muze.gov.tr.

Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár