Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Prečo sa Hamsilos nepovažuje za fjord?

Keď odbočíte z cesty smerujúcej do Ayancık a zídete sa smerom k Akliman, les sa v jednom momente otvorí a dole sa vám odhalí úzky, zákvitový záliv.

Radar TürkiyeRadar Türkiye4 Kasım 2026
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Prečo sa Hamsilos nepovažuje za fjord?

Sinop'tan Ayancık'a doğru ilerlerken, Akliman'a doğru inen yolda, orman bir noktada açılır ve aşağıda denizin dar, kıvrımlı bir kolu görünür. Su, her iki tarafta ağaçlarla kaplı yamaçların arasından karaya doğru ilerler ve birkaç yüz metre sonra yeşil arasında kaybolur. Bu manzera, birçok yayında Hamsilos'un "fjord" olarak adlandırılmasına neden olmuştur. Ancak, Doğa Koruma ve Milli Parklar 10. Bölge Müdürlüğü ve Kültür Portalı da aynı şeyi söylüyor: Hamsilos görünümüyle bir fjordu andırır, ancak bir fjord değildir. Bu yazı, bu farkın nereden geldiğini, koyun nasıl oluştuğunu ve bulunduğu yerde bu oluşumun izlerini nasıl okuyabileceğinizi anlatmaktadır. Bir koyun adı ve yeri.

Hamsilos, Sinop Yarımadası'nın iki uzantısından biri olan İnceburun'da yer almaktadır. Diğer uzantı, şehrin merkezinin bulunduğu Boztepe'dir ve halk burayı kısaca "Ada" olarak adlandırır. Kültür Portalı, koyun halk arasında "Hamsaroz" olarak da bilindiğini yazmaktadır. Çevre ve Şehircilik Bakanlığı'nın Sinop'taki tescilli doğal varlıklar listesine göre, Hamsilos, "Deveci Deresi" adlı küçük bir akarsuyun ağzında bulunan, 300 ile 400 metrelik bir deniz girintisidir. Koy, il merkezine yaklaşık 14 kilometre uzaklıktadır ve güneyindeki Akliman Koyu ile birlikte tek bir koruma alanı parçasıdır. Sinop İl Kültür ve Turizm Müdürlüğü, Karadeniz kıyılarında Hopa'dan İstanbul Boğazı'na kadar hiçbir yerde, Sinop'taki kadar koy ve körfez ile korunan limanlara rastlanmadığını belirtmektedir. Müdürlüğün saydığı en önemli koylar arasında İçliman, Dışliman, Akliman ve Hamsilos bulunmaktadır. Yani, Hamsilos aslında oldukça düz uzanan bir kıyının içinde yer alan sıra dışı bir girintidir. Onu bu kadar dikkat çekici yapan da biraz bu zıtlıktır.

Fjord nasıl oluşur?

Farkı anlamak için öncelikle bir fjordun ne olduğuna bakmak gerekir. ABD Ulusal Okyanus ve Atmosfer Dairesi'nin (NOAA) koylar hakkındaki eğitim materyaline göre, fjordlar, ilerleyen buzulların kazdığı uzun, dar ve dik yamaçlı vadilerdir. Buzul, karayı derin bir kanal şeklinde kazır ve denize yakın yerde sığ, dar bir eşik bırakır. Buzul geri çekildiğinde deniz suyu bu derin vadiyi doldurur. NOAA, eşiğin açık denizin derin ve tuzlu sularının fjordun dibine karışmasını engellediğini de belirtmektedir. Bu nedenle, birçok fjordun tabanında oksijen az, durgun bir su birikir. Kısacası, fjord bir buzulun eseridir. NOAA'nın verdiği örneklere bakıldığında, bu örneklerin hepsi bir zamanlar buzla kaplı yerlerdir: Norveç, Grönland, Kanada, Şili, Yeni Zelanda, İskoçya ve Alaska. Bir koyun fjord olarak kabul edilebilmesi için, kazıldığı vadide bir zamanlar denize kadar inen bir Údolia v pohorí Kaçkar majú túto hranicu medzi 2670 a 2780 metrami. Ria je typ pobrežia, ktoré vzniká zaplavením údolia potoka.

Názov Hamsilos sa v oficiálnych dokumentoch uvádza ako typ pobrežia "ria". Ria je typ pobrežia, ktorý vzniká vtedy, keď sa morské vody dostanú do údolia potoka. NOAA túto formáciu nazýva "zaplavené údolie potoka" a uvádza, že vzniká, keď stúpajúca hladina mora zaplaví existujúce údolia potokov. V tomto prípade to nie sú ľadovce, ktoré vytesávajú údolie, ale samotná voda. More sa neskôr dostalo do tohto údolia. Preto musela najskôr klesnúť hladina mora. Článok, ktorý profesor Yusuf Mert Üstün z Univerzity Marmara publikoval o polostrove Sinop, pripomína, že počas poslednej doby ľadovcov, konkrétne počas Wurmu, hladina mora klesla približne o 100 metrov. Podľa tej istej štúdie, v období, keď hladina mora výrazne klesla, sa Čierne more stalo jezerom. Keď bola hladina vody nižšia, potoky vytesali svoje korytá hlbšie. Keď ľadovce roztápali a hladina mora stúpala, spodné časti týchto vytesaných údolí sa zaplavili vodou. Regionálne riaditeľstvo pre ochranu prírody a národných parkov definuje Hamsilos ako hlbšie časti údolia potoka Deveci, ktoré boli v dôsledku stúpajúcej hladiny mora zaplavené a premenené na prístav. V zápise ministerstva životného prostredia a urbanizmu sa uvádza, že spodná časť údolia bola zaplavená v dôsledku zemetrasení, ktoré spôsobili zrútenie pevniny. Obe vyjadrenia majú odlišný dôraz, ale ich spoločný bod je jasný: Hamsilos vznikol, keď sa more dostalo do údolia potoka. Pretože ria pobrežie môže vzniknúť ako v dôsledku stúpajúcej hladiny mora, tak aj v dôsledku zrútenia pevniny, tieto dve vysvetlenia sa navzájom nevylučujú. Článok profesora Üstün opisuje aj celkový vzhľad polostrova. Južné svahy pohoria Küre, ktoré smerujú na sever, sú plné hlbokých a úzkých údolí, ktoré vytvorili potoky. Hoci výška v blízkosti pobrežia je nízka, terén je vďaka tomu členitý. Potok Deveci je jedným z týchto krátkych a úzkych potokov. Hamsilos nadobudol svoj súčasný tvar v mieste, kde ústie takéhoto údolia susedí s morom, a voda sa šíri údolím smerom k pevnine. Tvar polostrova je tiež príbehom pobrežia.

Pochopenie Hamsilos pomáha pochopiť aj samotné Sinop, pretože tento polostrov je dielom pobrežných procesov od začiatku do konca. Profesor Mehmet Akif Ceylan z Univerzity Marmara definuje Sinop ako naj Ochránené prírodné územie

Význam Hamsilosu je potvrdený aj oficiálnymi záznamami. Podľa zoznamu chránených oblastí Sinop, ktorý vedie Ministerstvo životného prostredia a urbanizmu, Regionálna rada pre ochranu kultúrnych a prírodných pamiatok v Trabzone rozhodnutím zo 21. novembra 1991 určila oblasť, v ktorej sa nachádza Hamsilos, ako prírodnú oblasť prvého stupňa a oblasť Akliman ako prírodnú oblasť druhého stupňa. Táto oblasť bola 24. augusta 2007 vyhlásená za prírodný park. Podľa riaditeľstva pre ochranu prírody a národných parkov, 10. oblasť, park má rozlohu 67,9 hektárov a je 22. prírodným parkom v Turecku. Portál pre kultúru uvádza, že v tejto oblasti sa nachádzajú šesť endemitných druhov rastlín, ako je Sinopská sasanka a Kastamonu cibuľa, a že oblasť využívajú približne 150 druhov vtákov. Časť tohto bohatstva pochádza z tvaru terénu. Úzka a chránená zátoka vytvára odlišné prostredie v porovnaní s pobrežím vystaveným vlnám. Les sa tiahne až k moru a údolie spája pevninu s morom. Ako čítať tvar terénu v Hamsilose:

Po príchode do zátoky sa najprv pozrite na tvar vody. Hamsilos sa zužuje smerom do vnútra a vlní sa ako koryto potoka. Tieto zákruty naznačujú, že údolie, ktorým voda tečie, kedysi predstavovalo koryto potoka. Na najvnútornejšom konci zátoky sa voda končí a údolie pokračuje ako lesnaté koryto potoka na pevnine. Tu nenájdete stometrové skalné steny, ktoré vystupujú z vody, ako v prípade fjordu. Sklony sú nízke a lesnaté. Po druhé, venujte pozornosť výške okolitých kopcov. Hrebeň, ktorý obklopuje zátoku, je nízky a pokrytý borovicami a listnatými stromami. Namiesto rovného, U-tvaru profilu, ktorý sa nachádza v údolí vytvorenom eróziou ľadovca, tu nájdete užšie údolie vytvorené eróziou potoka. Pri prechádzke smerom k dlhej pláži v Aklimane môžete tiež vidieť, ako sa pobrežie opäť vyrovnáva a ako náhle začína táto zátoka.
Ako sa tam dostať:

Do Hamsilosu sa dá dostať minibusmi, ktoré premávajú medzi Sinopom a Aklimanom, a vychádzajú z centra mesta Sinop. Tí, ktorí cestujú autom, sa dostanú po diaľnici medzi Samsunom a Sinopom, odbočia na cestu do Ayancık a potom na cestu do Akliman. V Aklimane sa nachádza oblasť pre denné výlety s park Regionálna správa, Prírodná rezervácia Sinop Hamsilos: https://bolge10.tarimorman.gov.tr/Menu/48/Sinop-Hamsilos-Tabiat-Parki

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár