Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Kamenné mosty v regióne Ergene, cesta z Babaeski do Lüleburgaz.

Na úseku starej cesty vedúcej z Istanbulu do Edirne, ktorý prechádza oblasťou Kırklareli, sa nachádzajú tri veľké kamenné mosty, rozmiestnené v odstupoch niekoľkých kilometrov.

Radar TürkiyeRadar Türkiye25 Ekim 2026
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Kamenné mosty v regióne Ergene, cesta z Babaeski do Lüleburgaz.

Na starej ceste z Istanbulu do Edirne, ktorá prechádza oblasťou Kırklareli, sa nachádzajú tri veľké kamenné mosty v pravidelných odstupoch. Tieto mosty, ktoré prechádzajú potokom Lüleburgaz, riekou Ergene a potokom Babaeski, sú dodnes využívané vozidlami a chodcami. Tento text sa nesnaží jednotlivé mosty predstavovať, ale skôr vysvetľuje, prečo tam sú: sú súčasťou armádnej a karavánovej cesty, ktorá sa tiahla na Balkán, sú súčasťou komplexov, ktoré boli postavené pri ceste, vysvetľuje, ako kamenné oblúky stáli a prečo bol v oblasti povodí rieky Ergene potrebný takýto systém mostov. Nakoniec ponúkame tip, ako navštíviť všetky tri mosty počas jedného dňa. Cesta z Belehradu do Istanbulu.

Príbeh mostov začína cestou. V období Rímskej ríše bola táto trasa známa ako Via Militaris, teda Vojenská cesta, a spájala Belehrad s Istanbulom cez Niš, Sofiu, Filibe a Edirne. Wikipédia uvádza, že táto cesta bola postavená v 1. storočí nášho letopočtu a jej dĺžka medzi Belehradom a Istanbulom bola 924 kilometrov. Osmanská ríša umiestnila jednu z troch hlavných ciest, ktoré používala pri svojich európskych kampaniach, na túto starú trasu. Encyklopédia islamu (TDV) v článku o Lüleburgaz opisuje mesto ako jedno z najdôležitejších zastávok na karavánovej ceste medzi Belehradom, Sofiou, Edirnou a Istanbulom. To znamená, že pod dnešným asfaltom, ktorý poznáme ako D-100, leží trasa, po ktorej prechádzali stáročiami armády, karavány a poslíci. Táto cesta nevedie rovným terénom. Početné potoky, ktoré prúdia zo severných pohorí Tráky, smerujú na juh a zbiehajú sa v rieke Ergene. Cestujúci sa stretávajú s vodou každých niekoľko hodín a v období dažďov tieto vody často narástajú. Bez trvalého prechodu bolo pre ťažkú armádu alebo karaván s nákladom ťažké postupovať. Stránka guvernorátu Kırklareli, ktorá sa zaoberá historickými pamiatkami, presne takto vysvetľuje účel výstavby mostov v Lüleburgaz: prekonať vodné toky na karavánových a poštových cestách a slúžiť armáde, ktorá odchádzala na výpravy v 16. storočí. Komplex menzíl a Sokullu v Lüleburgaz.

Súčasťou osmanského cestného systému boli aj stanovištia, ktoré boli v pravidelných intervaloch vybavené ubytovacím zariadením. Podľa článku o menzílech v Encyklopédii islamu (TDV) osmanská štátna politika kládla dôraz na výstavbu menzílov s cieľom osídliť odľahlé oblasti a podpor Sinan, špeciálni architekti a rýchlo postavené mosty

Podľa informácií z gubernácie Kırklareli, v rámci armádnych výprav sa nachádzali špeciálni architekti, ktorých si vybrali vedúci architekti. Títo architekti mali pod kontrolou stovky remeselníkov, ktorí stavali budovy a mosty na trase armády. Niektoré mosty boli postavené rýchlo z dreva. Encyklopédia Tureckej republiky (TDV) uvádza príklad: Drevený most, ktorý postavil Mimar Sinan, aby umožnil prechod armády cez rieku Prut počas kampane Kanuniho Sultána Sulejmana v roku 1538, bol veľmi obdivovaný a zohral úlohu pri jeho vymenovaní za vedúceho architekta. Na západných cestách boli postavené trvalejšie kamenné mosty. Na stránke gubernácie sú uvedené mosty v Haramidere, Büyükçekmece, Silivri, Lüleburgaz a Alpullu ako časti tejto trate, ktoré sa zachovali dodnes. Ako stojí kamenný oblúk?

Zaťaženie kamenného mostu je prenášané tlakom pozdĺž oblúka. Encyklopédia Tureckej republiky uvádza, že tvar oblúka musí byť v súlade s líniou tlaku, aby sa zabezpečilo rovnomerné rozloženie tlaku v celom oblúku. Rimanovia používali prevažne oblúky s polkruhovým profilom, zatiaľ čo Turci, Iránci a Arabi preferovali oblúky s špicatým profilom. Osmanskí majstri umiestňovali stred kružnice v mieste blízkom stredu prierezu, takže tvar oblúka sa nachádza medzi polkruhom a parabolou. Kameň na vrchole oblúka sa nazýva kľúčový kameň, zatiaľ čo prvé kamene, ktoré spočívajú na základoch, sa nazývajú podporné kamene. Skrytá časť práce je pod vodou. Podľa toho istého zdroja, pred začatím výkopov základov, sa okolo miesta výkopu zapichávajú drevené panely a voda, ktorá sa do výkopu dostane, sa odčerpáva pomocou vedier a čerpadiel. Ak nie je možné dosiahnuť pevnú pôdu, zapichávajú sa drevené kliece, ktoré sa na vrchu spájajú železnými svormami. Na strane základov, ktorá je otočená proti prúdu vody, sa vytvárajú výčnelky, ktoré pripomínajú špičku lode; tieto výčnelky, nazývané selyaran alebo mahmuz, zabraňujú erózii základov a uviaznutiu konárov. Malé odtokové otvory, ktoré sa otvárajú medzi oblúkmi, tiež pomáhajú odvodniť prebytočnú vodu počas povodní a tým znižujú zaťaženie mostu. Pri pohľade na mosty v Ergene je najlepším spôsobom, ako ich pochopiť, hľadať tieto detaily. Kamenný most v Lüleburgaz

Štyri oblúky mostu TDV Islamská encyklopédia ju popisuje ako most s dĺžkou 123,80 metra a piatimi oblúkmi, a uvádza, že vďaka strednému oblúku s rozpätím 20,05 metra je to najväčší most, ktorý postavil architekt Mimar Sinan. Kultúrny portál uvádza, že kamene, z ktorých je tvorený tento veľký oblúk, majú šírku 76 centimetrov a sú vyrobené z jedného kusa, pričom ich dĺžka dosahuje až 2,5 metra. Nemá nápis; podľa Wikipédie je táto stavba známa ako most Mehmed Paša a v dokumente z roku 1579 sa hľadá majster na stavbu mostu v Sinanlı, čo naznačuje, že výstavba začala pred týmto rokom. Kvôli neskoršej zmene toku rieky Ergene sú odvodňovacie otvory zaplnené zemou; most bol v rokoch 1983-1987 opravený štátnou správou ciest. Najlepšie sa dá vnímať rozsiahlosť mostu, ak sa človek z pobrežia pozrie na spodnú časť hlavného oblúka. Most Babaeski a nápisová veža.

Tretí most sa nachádza v Babaeski, pri výjazde z Lüleburgaz, a prechádza riekou Babaeski, známou aj ako rieka Šejtan. Podľa päťveršovej básne, ktorá sa nachádza v nápisovej veži v strede mostu, bol postavený v roku 1633, za vlády sultána Murada IV. Wikipédia uvádza, že cestovateľ Evlia Čelebi ho opisuje ako dielo Čobana Velia Kasim Aga, ktorý sa v Janjičarskej jednotke vynašiel až do pozície správcu. Verš "Tento most postavil služobník v službe" v nápise tiež naznačuje, že stavbu dal postaviť nie sultán, ale jeho služobník. Most je dlhý 72 metrov a široký 5,85 metra; má šesť oblúkov a desať odvodňovacích otvorov. Na kľúčových kameňoch oblúkov, na nápise a vo veži sa nachádzajú motívy kolies, tulipánov a kvetov. Úrad guvernéra uvádza, že strážne bunky boli vyšívané ako čipka a že severná z nich bola obnovená v pôvodnej podobe. Podľa Wikipédie tu boli kontrolované cudzinci prichádzajúci z Rumélie a cestujúci do Istanbulu. Niektoré propagačné texty tento most pripisujú aj architektovi Mimar Sinanovi; avšak nápis uvádza rok 1633 a v zdrojoch sa diskutuje o tom, či architektom bol Kasim Aga alebo Davud Aga. Preto je najlepšie vnímať tento most ako dielo 17. storočia. Panva rieky Ergene a príbehy spojené s mostom.

Rieka Ergene pramení v pohoriach Yıldız a s mnohými ramenami preteká Tráciou na západ, a Po prehliadke mostu v Lüleburgaze, prejdite k susediacim budovám komplexu, aby ste získali celistvejší obraz. V Alpullu je železničná stanica dobrým miestom na stretnutie; pevná obuv sa vám zíde, ak sa chcete pozrieť na veľký oblúk z pobrežia. V Babaeski sa zastavte pred pavilónom s nápismi a pozorne si prezrite ornamenty, potom zídite k brehu potoka a pozrite sa na šesť oblúkov a na oblúky odrážajúce sa vo vode. Všetky tri mosty sú prístupné premávke, preto buďte opatrní pri prechádzaní a ak je to možné, fotografujte z pobrežia. Odpoludňajšie svetlo zjemní farbu kameňa. Keďže stav mostov a ich prístupnosť sa môžu v priebehu času meniť, pred návštevou si overte aktuálne informácie z miestnych zdrojov.

Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár