Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

V stopách hodvádnika z Bursy, od kokónu po tkaninu.

Pri prechádzke historickým trhom v Burse narazíte na obchod, ktorý je spojený s hodvábom, na krytú tržnicu plnú klenotníkov a na obchody, v ktorých sú vo výkladoch zavesené hodvábne šatky. Táto scenéria nie je náhodná.

Radar TürkiyeRadar Türkiye30 Eylül 2026
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

V stopách hodvádnika z Bursy, od kokónu po tkaninu.

Pri prechádzke historickým trhom v Burse narazíte na obchod, ktorý je spojený s hodvínkom, na krytú tržnicu plnú klenotníkov a na obchody, v ktorých sú vo výkladoch vystavené hodvábne šatky. Táto scenéria nie je náhodná. Bohatstvo tohto mesta po dobu piatich storočí do značnej miere vychádza z práce maličkého motýľa a z hodvadu, ktorý z jeho kokónu získavame. Historik Halil Inalcık to jasne uvádza v článku o Burse v Encyklopédii islamu: hodvábny obchod a priemysel boli hlavným zdrojom prosperity v Burse. V tomto článku postupne rozprávame o ceste hodvádnika, ktorý začína konzumáciou listov moruše, o karavanách prichádzajúcich z Iránu, o trhu s kokónmi, ktorý sa konal na nádvorí Koza Han, a o tom, kde môžete dnes vidieť hodváb z Burse. Od listu moruše k kokónu.

Hodvád je prírodné vlákno, ktoré vzniká spojením dvoch tenkých vlákien, ktoré vylučuje larva motýľa *Bombyx mori* a ktoré sú pokryté voskom. Podľa štúdie zverejnenej v časopise DergiPark môže nepretržité vlákno získané z jedného kokónu dosiahnuť dĺku až 3000 metrov. Jedinou potravou tohto motýľa sú listy moruše; v správe Ministerstva obchodu z roku 2019 sa moruša tiež uvádza ako jediný zdroj potravy pre hodvádnika. Preto, kdekoľvek sa nachádza kokón, musí byť predtým záhrada moruše. Táto správa tiež uvádza harmonogram súčasnej produkcie. V Turecku sa hodvádnik môže kŕmiť dvakrát ročne, ale kvôli vyššej efektivite sa kŕmenie vykonáva iba na jar. Hmyz vyliahnutý z vajíčok je v apríli dodávaný výrobcov v Egejskom a Stredozemnom mori, a v ostatných oblastiach medzi koncom apríla a začiatkom mája. Celkovo ide o štyridsať dní práce, vrátane približne jedného mesiaca kŕmenia a desať dní tvorby kokónu. Vajíčka sú pripravené v krabiciach, v ktorých sa nachádza približne dvadsaťtisíc živých vajíčok, a z jednej krabice je možné získať až 40-44 kilogramov kokónov. V Burse existujú aj vlastné odrody hodvádnikov. Podľa správy z roku 2019, zverejnenej Úradom pre poľnohospodárstvo a lesy v Burse, projekt na ochranu genetických zdrojov hodvádnikov, ktorý bol spustený v roku 1992 v Centre pre produkciu hodvádnikov, ktorý je podriadený úradu, zachoval osem odrôd, vrátane "Bursa Beyazi" a "Bursa Beyazi Desenli". V tejto správe sa tiež uvádza, Podľa Inalcıkových informácií hodnota hodvádnych výrobkov importovaných z Iránu v roku 1479 dosiahla 150 000 benátskych zlatých. Genovskí, benátanski a florentskí obchodníci, ktorí mali v Burse obchodné zastúpenia, súťažili medzi sebou a snažili sa nakúpiť hodvád. V roku 1501 florentský zástupca rodiny Medici, Maringhi, zaznamenal, že jedna zásielka hodvád priniesla zisk 70-80 dukátov. Existujú aj ďalšie čísla, ktoré ilustrujú obchodnú vážnosť mesta. Podľa toho istého zdroja celkový ročný príjem z daní z importovaných tovarov v Burse v roku 1487 dosiahol 140 000 dukátov. Táto štúdia tiež pripomína, že tovary z Bursy putovali do Maďarska cez trasu do Brašova a odtiaľ do východnej a strednej Európy. Stručne povedané, Bursa bola trhom na západnom konci Hodvábnej cesty, kde sa stretával východ a západ.

Hodvád z Bursy sa nielen kupoval a predával, ale tiež sa v meste vyrábal. Podľa Inalcıkových informácií v roku 1502 v Burse existovalo viac ako tisíc tkáčskych stanov. Encyklopédia popisuje, že mestské predpisy rozdeľovali hodvádne tkaniny do skupín ako kadife, brokát, tafte a atlas. Tieto tkaniny sa rozlišovali podľa počtu použitých vlákien, jemnosti a podľa toho, či boli tkané so zlatými alebo striebornými niťami. Bursa kadife a hodvád tkaný so zlatými niťami, teda pozlátená kadife, patril medzi najžiadanejšie hodvádne výrobky svojej doby a mal širokú zákaznícku základňu v Európe, Egypte a Iráne. Portál Ministerstva kultúry uvádza, že v období od 15. do 17. storočia sa Bursa stala centrom výroby hodvádnych tkanín, pričom tieto tkaniny, vyrábané pod dohľadom osmanského dvora, slúžili nielen na uspokojenie potrieb paláca, ale aj na zdobenie európskych palácov.

Vznik Koza Hanu

Táto rozsiahla obchodná činnosť si vyžadovala budovu. Podľa článku o Koza Hanu v Islamskej encyklopédii TDV sa výstavba budovy začala v marci 1490 a jej slávnostné otvorenie sa konalo 29. septembra 1491. Han bol postavený za vlády Bayezida II. Portál Ministerstva kultúry uvádza, že cieľom bolo zabezpečiť príjmy pre mešitu a medresu v Istanbule, pričom architektom bol Abdül-Ula Bin Pulad Şah a staviteľom Şuca Bin Karaca. Han sa nachádza na rozsiahlej ploche medzi mešitou Orhan Gazi a Ulu Cami. Dnes známa budova, ktorá sa všeobecne nazý Malé stavby v strede nádvoria sú symbolom hanu. Táto osemhranná budova s kupolou, ktorá slúži ako modliteľňa, sa nachádza nad fontánou s bazénom a k nej sa vystupuje po schodoch. Profesor histórie Hasan Basri Öcalan z Univerzity Uludağ v Burse, s ktorým agentúra Anadolu Agency v roku 2024 rozprávala, označuje túto stavbu za jednu z dvoch stavieb v Turecku, ktoré si zachovali svoju originalitu a dožili sa dnešných čias. Han bol rekonštruovaný v rokoch 1671-72 a 1785, a v 50. rokoch 20. storočia prešiel rozsiahlou reštauráciou. Ako uvádza obec Osmangazi v svojom propagačnom materiáli, toto miesto po celé storočia slúžilo na riadenie obchodu s kokónmi. Bursa sama si začala produkovať vlastné kokóny.

Postupne sa začala produkcia surovín aj v samej Burse. Záznamy z 15. storočia, ktoré uvádza organizácia TDV, ukazujú, že produkcia hodvádnych motýľov v Anatólii nebola zaznamenaná, ale od 17. storočia sa Bursa stala jedným z významných centier produkcie hodvábu. Štúdia publikovaná na DergiPark uvádza, že v 18. storočí boli anatólske hodvábne výrobky považované za kvalitnejšie ako iránske a že s rastúcim záujmom európskych tkáčov o anatólske kokóny sa krajina premenila z miesta, kde sa tkal hodváb, na miesto, kde sa vyrábal. 19. storočie bolo storočím strojov. Encyklopédia uvádza, že od roku 1838 boli do krajiny importované parné stroje, tzv. "katapulty", na získavanie hodvábu z kokónov. Podľa správy Ministerstva obchodu začala priemysel spracovania hodvábu v roku 1845 s výrobou v továrni s 60 katapultmi v Burse. Následne nastali ťažké časy. Článok publikovaný v časopise Tureckej historickej spoločnosti uvádza, že choroby, ktoré sa objavili u hodvádnych motýľov po roku 1860, zastavili rozvoj odvetvia. Podľa toho istého článku, organizácia Düyun-ı Umumiye İdaresi, ktorá získala právo na vyberanie dane z hodvábu a spravovala turecké vonkajšie dlhy, zohrala kľúčovú úlohu pri pokusoch o oživenie odvetvia. Od školy k družstvu.

Najkonkrétnejším krokom pri hľadaní riešení bola založenie školy. Štúdia publikovaná na DergiPark uvádza, že prvá škola pre chov hodvádnych motýľov, podporovaná organizáciou Düyun-ı Umumiye, bola v roku 1888 v Burse založená pod názvom Harir Darüttalimi a začala s výučbou pre 12 študentov; Ak chcete zakúpiť hodvád, ktorý pochádza z miestnej produkcie, môžete sa opýtať predajcu, odkiaľ tovar pochádza. Niekoľko krokov odtiaľ sa nachádza Bedesten, ktorý dal v druhej polovici 14. storočia postaviť Yıldırım Bayezid. Kultúrny portál ho uvádza ako prvý bedesten postavený v období Osmanskej ríše; kedysi tu boli kupované, predávané a skladované najcennejšie tovary mesta. Dnes sa tu nachádza zlatnícka ulica. Ministerstvo kultúry a turistiky na svojej stránke o svetovom dedičstve popisuje oblasť Hanlar, ktorá zahŕňa veľké hanové, bedesten a trhy, a označuje ju ako srdce obchodu mesta od 14. storočia. Podľa zoznamu na tureckej Wikipédii, okrem Koza Han, je súčasťou tohto diela svetového dedičstva aj İpek Han. Ak chcete vidieť celý proces od kukučky až po tkaninu, existujú ešte dve miesta, ktoré stojí za to navštíviť. V Mestskom múzeu, ktorý spravuje mestská samospráva, sa v suteréne nachádza oddelená sekcia venovaná hodvádu, kde sú zrekonštruované staré obchodné prevádzky. Mesto túto sekciu prezentuje ako jednu z najatraktívnejších častí múzea. V Centre pre výrobu a dizajn hodvádu Umurbey, ktoré mesto zrekonštruovalo z bývalej textílnej továrne, a ktoré funguje ako živé múzeum, je podľa učebného materiálu Ministerstva školstva, proces od kukučky cez priadzu až po tkaninu, spolu s ukážkami tkáčskych stanov, prezentovaný s odborným sprievodcom.

Praktické informácie:

Oblasť Hanlar sa nachádza v centre mesta, medzi mešitou Ulu Cami a mešitou Orhan Gazi, a všetky miesta sú dostupné pešo. Ráno je na nádvorí Koza Han pokojnejšie, takže si môžete sadnúť a oddýchnuť si. Aktuálne informácie o otváracích hodinách Mestského múzea a centra pre hodvád, podmienky pre skupinové návštevy a prípadné vstupné poplatky nájdete na oficiálnych stránkach týchto inštitúcií. Ak vás zaujíma obdobie kukučiek, zamerajte sa na koniec jari; kŕmenie v oblasti Marmara začína koncom apríla a začiatkom mája a kukučky sa zbierajú približne štyridsať dní neskôr. Najspoľahlivejší spôsob, ako rozoznať skutočný hodvád pri nákupe, je opýtať sa predajcu na jeho pôvod a spôsob výroby. Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár