Ako sa zakladá hlavné mesto?

V roku 1923, keď sa Ankara stala hlavným mestom, bola to obec s tridsaťtisíc obyvateľmi, nachádzajúca sa pod hradom. V priebehu pätnásť rokov vznikli bulváry, ministerstvá, železničná stanica, opera, univerzita a ambasády; mesto sa premenilo na architektonický program štátu. Dnes, pri prechádzke z Ulus do Kızılay, môžete pozorovať dva odlišné jazyky tohto programu, stačí vedieť, kam sa pozerať.

Prvý jazyk je Prvá národná architektúra. Tento štýl, ktorý vznikol v posledných rokoch Osmanskej ríše a presťahoval sa do Ankaru v prvých desiatich rokoch republiky, aplikuje seldžúcke a osmanské motívy (špicaté oblúky, keramické dlaždice, bohaté ostrehy, kupoly) na moderné verejné budovy. V Ulus sú najvýraznejšie príklady budovy Druhého parlamentu od Vedat Tek (1924) a Ankara Palas dokončená Kemaleddinom (1927), Etnografické múzeum od Arifa Hikmeta Koyunoğlu (1928) a budova Tureckého združenia (dnes Galéria obrazov a sôch, 1930), ako aj budovy Zemského banku (1929) a Obchodnej banky od talianskeho architekta Giulia Mongeriho. Všetky sú v pešej vzdialenosti od seba a dnes do nich môžete vstúpiť ako do múzeí alebo verejných budov.

Druhý jazyk je modernizmus 30. rokov. Mladá republika sa obrátila k Európe, ktorá sa stala vzorom aj v architektúre. Nemeckí a rakúski architekti (Clemens Holzmeister, Ernst Egli, Bruno Taut, Paul Bonatz) vytvorili v ministerstvách, školách a verejných budovách jazyk, ktorý je jednoduchý, funkčný a monumentálny. V Sihhiye sa nachádza budova Fakulty jazykov a geografie od Tauta (1937), v oblasti ministerstiev sú bloky ministerstiev a nová budova parlamentu od Holzmeistera (zahájená v roku 1938), v Ulus je budova Výstavnej sály od Ševkiho Balmumcu (1933), ktorá sa vďaka Bonatzovi premenila na operu (1948), a železničná stanica od Šekipa Akalína (1937). Hladké fasády, dlhé horizontálne línie a kamenné obklady – akonáhle si to všimnete, uvidíte to všade.

Aby ste mohli porovnať oba štýly, stačí sa prejsť po Atatürkovom bulvári, ktorý sa tiahne od Ulus až po Çankaya, a mesto sa v priebehu histórie posúvalo zo severu na juh. V Ulus sú kupoly a keramické dlaždice, v Sihhiye je modernizmus z kameňa, v Kızılay sú byty z 50. rokov, v Kavaklıdere sú ambasády a v Çankaya sú v