Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Výkopové práce v Arslantepe a vznik štátu.

Arslantepe, ktorý sa nachádza približne sedem kilometrov severovýchodne od Malatyi, sa nachádza medzi nektarinovými plantážami v oblasti Orduzu. Na prvý pohľad pripomína obyčajnú kopcu.

Radar TürkiyeRadar Türkiye4 Kasım 2026
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Výkopové práce v Arslantepe a vznik štátu.

Malatya'nın yaklaşık sedem kilometre kuzeydoğusunda, Orduzu'nun kayısı bahçeleri arasında yükselen Arslantepe, ilk bakışta sıradan bir tepeye benziyor. Ancak Malatya İl Kültür ve Turizm Müdürlüğü'ne göre, bu tepenin kültürel katmanları otuz metre yüksekliğe ulaşmaktadır; yani yüzlerce neslin evleri, depoları ve yolları üst üste yığılarak bu tepe oluşturulmuştur. Yerleşim, en az MÖ 5. binyıldan Orta Çağ'a kadar uzanmaktadır. Bugün Arslantepe'yi dünya çapında önemli kılan, bu katmanlardan birinde bulunan bir yapı kompleksi ve onu yarım yüzyıldan uzun bir sürede gün ışığına çıkaran sabırlı bir kazıdır. Bu yazı, Arslantepe'nin kazı tarihini, kazının anlattığı büyük hikayeyi ve günümüzde bu alanın nasıl yorumlanabileceğini anlatmaktadır.

Aslanlı Kapı'nın keşfi:

Tepe, yamaçlarında bulunan taş aslanlardan adını almaktadır. Malatya İl Kültür ve Turizm Müdürlüğü'ne göre, ilk kazılar 1932'de Fransız Louis Delaporte başkanlığındaki bir ekiple başlamıştır. Bu çalışmalar, Geç Hitit dönemine ait, alçak kabartmalarla süslenmiş bir kapısı ve avlusu olan bir saray ortaya çıkarmıştır. "Aslanlı Kapı" olarak bilinen bu giriş, günümüzde Ankara'daki Anadolu Medeniyetleri Müzesi'nde sergilenmektedir. Müdürlüğün açıklamasına göre, o yıllarda Malatya'da müze bulunmadığı için, farklı boyutlardaki on beş kabartma, iki aslan heykeli ve Kral Tarhunza heykeli Ankara'ya taşınmıştır. Bu ilk keşif, Arslantepe'yi uzun süre Geç Hitit dönemiyle özdeşleştirmiştir. Battalgazi Belediyesi'nin tanıtımına göre, bu dönemde şehir "Melid" veya "Meliddu" olarak bilinmekteydi ve toprak surlarla çevrili, kuzeydoğu yamacına açılan bir şehir kapısıydı. Roma Üniversitesi La Sapienza'nın açıklamasına göre, MÖ 1600 ile 700 yılları arasında Melid, öncelikle Hitit İmparatorluğu ile ilişkili bir merkez, ardından bağımsız bir krallığın başkenti olmuş ve sonunda Yeni Asur orduları tarafından ele geçirilmiştir. Battalgazi Belediyesi, bu sonu MÖ 712 tarihli Asur istilasıyla ilişkilendiriyor.

1961'de başlayan İtalyan kazıları:

Arslantepe'nin gerçek ünü, 1961'de başlayan İtalyan çalışmalarıyla gelmiştir. Malatya İl Kültür ve Turizm Müdürlüğü'ne göre, sürekli kazılara 1961'de Piero Meriggi ve Salvatore Puglisi başlamış, ardından Roma La Sapienza Üniversitesi ekibi, Alba Palmieri başkanlığında çalışmalara devam etmiştir. La Sapienza'nın kendi açıklamasına göre, ekip 1961'den beri alanda kesintisiz çalışmaktadır ve kazıların yanı sıra, belgeleme, koruma ve tanıtım çalışmalarını da yürütmektedir. Ekip, üniversitenin büyük kazılar fonu ve İtalya Dışişleri ve Uluslararası İşbirliği Bakanlığı tarafından desteklenmektedir. Bu Podľa informácií vedenia, taliansky tím pracoval metódou rozsiahlej výkopu a na základe vrstvených nálezov získaných z severovýchodnej, juhozápadnej časti a horného svahu kopca, dokázali rekonštruovať kultúrnu kontinuitu osídlenia.

Najvýznamnejším objavom výkopu je skupina tehlových stavieb pochádzajúcich z konca 4. tisícročia pred naším letopočtom. Sapienza datuje tento palácový komplex do obdobia okolo 3400 pred n. l., zatiaľ čo Kultúrne a turistické oddelenie provincie Malatya ho datuje medzi rokmi 3300 a 3000 pred n. l. Podľa informácií obecného úradu Battalgazi, tieto monumentálne stavby sa rozprestierali na ploche minimálne 2600 metrov štvorcových na juhozápadnom svahu kopca. Steny paláca boli zdobené reliéfmi, motívmi a nástennými maľbami; v horných častiach stien, ktoré boli nájdené počas výkopu, sa nachádzali geometrické prvky v čiernej a červenej farbe. To, čo robí Arslantepe tak dôležitým pre výskumníkov, nie je tak veľmi veľkosť stavieb, ale ich funkcia. Podľa Sapienzy tento komplex spájal administratívne, ekonomické a politické funkcie v jednej budove. Počas výkopu bolo nájdených viac ako 2000 pečatí. Ako uvádza obecný úrad Battalgazi, nález toľkého množstva pečatí v rôznych častiach stavby naznačuje, že tu pracovalo veľké množstvo úradníkov, ktorí mali oprávnenie vybavovať a uzatvárať tovar zo skladov. Na základe týchto nálezov Kultúrne a turistické oddelenie provincie Malatya uvádza, že v Arslantepe existovali účtovné a archívne postupy. Vysvetlenie Sapienzy k tomu pridáva dôležitú poznámku. Centralizovaná organizácia v Arslantepe existovala pred vznikom písma; písmo sa vyvinulo približne v rovnakom období v susednej Mezopotámii, ako reakciu na potreby riadenia nových mestských spoločností. To znamená, že tu riadenie fungovalo pred písaním, prostredníctvom pečatí. Práve preto je Arslantepe dôležitým miestom pre pochopenie raných foriem štátu.

**Ranní majstri v spracovaní kovov**

Palácový komplex predstavuje aj dôležitú etapu v histórii spracovania kovov. Podľa Kultúrneho a turistického oddelenia provincie Malatya, počas výkopov boli nájdené deväť mečov a dvanásť hrotov šípov vyrobených z bakru s prídavkom arsénu; meče sú považované za najstaršie známe exempláre. Obecný úrad Battalgazi uvádza, že niektoré z týchto zbraní boli zdobené striebornými intarziami a v ich blízkosti boli nájdené aj vysoké vázy s ovoc V priebehu storočia Rímania presťahovali mesto bližšie k rieke Eufrat, na miesto, kde sa dnes nachádza Battalgazi, a tým Arslantepe zostal opustený. V 5. a 6. storočí nášho letopočtu bol kopec využívaný ako rímska osada a neskôr ako byzantské pohrebisko, čím sa jeho história uzavrela. Cesta do Zoznamu svetového dedičstva

Informácie získané počas výskumu sa postupne premenili na medzinárodné uznanie. Arslantepe bol najskôr zaradený do Zoznamu kandidátov na svetové dedičstvo organizácie UNESCO; podľa Malatya Provincial Directorate of Culture and Tourism sa to stalo v roku 2014, zatiaľ čo Sapienza uvádza rok 2015. Podľa informácií od obecného úradu Battalgazi bola po dokončení terénnych prác predložená prihláška do Výboru pre svetové dedičstvo. Dňa 26. júla 2021 bol kopec zaradený do hlavného zoznamu počas 44. zasadania Výboru pre svetové dedičstvo, ktoré sa konalo online v Číne, a stal sa devätnástym dedičstvom Turecka v tomto zozname. Ako navštíviť archeologické nálezisko

Arslantepe je nielen archeologické nálezisko, ale aj múzeum pod otvoreným nebom. Podľa obecného úradu Battalgazi bola väčšina projektu premeny komplexu hlinených palácov na múzeum pod otvoreným nebom dokončená v roku 2011; na prístupovej ceste bola umiestnená replika domu z doby bronzovej a kópie sôch s levmi z konca obdobia Hetitov a sochu kráľa Tarhunzu. Podľa Malatya Provincial Directorate of Culture and Tourism bolo Informačné a recepčné centrum, ktoré sa nachádza priamo vedľa kopca, otvorené 4. októbra 2025. Centrum obsahuje vizuálne materiály a projekcie pripravené v spolupráci s výskumným tímom a ministerstvom, výstavnú sálu a priestory pre podujatia. Podľa oznámenia Sapienza bola dňa 8. augusta 2026 otvorená nová návštevná trasa na mieste a rozšírená ochranná strecha nad komplexom paláca, ktorý pochádza z roku 3400 pred naším letopočtom. Rozšírená strecha chráni najnovšie vykopanú časť; návštevníci sa dostanú do nových oblastí pomocou chodníkov a informačných tabúľ v tureččine, angličtine a taliančine. V ten istý deň bolo otvorené aj zrekonštruované múzeum archeológie v Malatyi. Podľa Sapienza múzeum obsahuje viac ako štyri tisícky nálezov z výskumov v Arslantepe. Odporúčania pre návštevu

Podľa webovej stránky ministerstva, ktorá predstavuje múzeá v Turecku, počas výskumov v Arslantepe boli odhalené šesť osád a kultúrnych vrstiev. Na povr Podľa informácií z riaditeľstva sa k vyvýšenine je možné dostať verejnou dopravou z centra mesta po obchvatovej ceste. Pred návštevou si overte aktuálne informácie o otváracích hodinách a podmienkach návštevy na webovej stránke ministerstva.

Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár