Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Ankara kameň, ružový andezit hlavného mesta.

Pozrite sa na kamene v Ankare, pozrite sa do mojich očí. Prvá veta tejto piesne spája lásku s kameňmi mesta, a to nie je náhoda.

Radar TürkiyeRadar Türkiye30 Eylül 202629
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Ankara kameň, ružový andezit hlavného mesta.

Ankara je kamenná tvár, pozrite sa do mojich očí a uvidíte jej veku. Prvá veta piesne spája lásku k mestu s jeho kameňom, a to nie je náhoda. Ankara má skutočný kameň, ktorý sa nazýva andezit, má ružový odtieň, je pevný a má hustú štruktúru. Od hradobných múrov až po fasádu hlavnej železničnej stanice, od reliéfov v Güvenparku až po steny univerzitných budov, najtrvalejšie stavby mesta sú postavené z tohto kameňa. Tento text rozpráva o pôvode ankaritského kameňa, o jeho vulkanickom vzniku pred miliónmi rokov, o jeho úlohe v rokoch založenia hlavného mesta a o tom, kde ho v súčasnosti v meste môžete vidieť. Čo je andezit?

Andezit je vulkanické skalo, ktoré vzniká ochladzovaním magmy, ktorá vystupuje z hlbín zemskej kôry. Geológovia ho definujú ako medziprodukt medzi bazaltom a riolitom; obsah oxidu kremíka sa pohybuje medzi 57 a 63 percent. Jeho hlavnou zložkou je plagioklazový plagioklaz, spolu s pyroxénom a hornblendom. Jeho porfírová štruktúra, teda prítomnosť viditeľných, hrubých kryštálov v jemnozrnnej matrice, mu dodáva charakteristický bodkovaný vzhľad. Pomenoval ho podľa Juhoamerických Ánd; tento termín prvýkrát použil nemecký geológ Leopold von Buch v roku 1826. Andezit je najbežnejší typ skaly v oblastiach, kde sa oceánsky spod vniká pod kontinentálnu dosku a v ostrovných oblúkoch. Od tisícročí ho ľudstvo používa ako stavebný materiál; monumenty ako Borobudur na Jave a Sacsayhuaman v Peru sú postavené z andezitu. Ankaritský kameň je tiež členom tejto veľkej rodiny. Staré vulkány pod Ankarou

V okolí Ankaru sa nachádzajú vulkanické skaly, ktoré pochádzajú z rozsiahleho časového obdobia, od konca kriedy až po pliocén. Najbežnejšie a najvýraznejšie sú vulkanity z raného neogénu, známe ako Kızılcahamam alebo Galatia. Bazaltové stĺpy a fosilné lesy v geoparoch Kızılcahamam a Çamlıdere sú dôkazmi tejto vulkanickej činnosti. Skaly, ktoré sa ťažia ako ankaritský kameň, tvoria inú skupinu. Podľa štúdie, ktorú zverejnili Nizamettin Kazancı a Alper Gürbüz v časopise "Türkiye Jeoloji Bülteni", tieto vulkanity sa vyskytujú v rozsiahlych oblastiach medzi Gölbaşı, Bala a Elmadağ. Namiesto toho, aby boli súčasťou rozsiahleho vulkanického systému, sú to jednotlivé výlevy, ktoré sa odohrali v skorom a strednom miocéne a neskôr boli zakryté sedimentmi z miocénu a pliocénu. To znamená, že ruž Kameň je tvrdý a má hustú štruktúru, napriek tomu sa dá relatívne ľahko spracovať. Kvôli svojej neporéznej povahe neabsorbuje vodu a je preto odolný voči mrazu a opotrebovaniu. Keď je mokrý, jeho farba sa stáva výraznejšou. Vďaka týmto vlastnostiam sa stal obľúbeným materiálom pre obklady a povrchové úpravy po celé storočia. Všimnite si, ako sa po daždi povrchy v Ulus prefarbia do tmavo ružovej farby; to je najkrajší vzhľad tohto kameňa. Kde sa ťaží?

Napriek názvu, najvýznamnejšie ložiská ankaritého kameňa, teda miesta, kde sa ťažia jeho najkvalitnejšie vzorky, sa nachádzajú v okrese Gölbaşı. Podobný ružový andezit sa ťaží aj v okolí Čankırı, Afyon a Uşak, ale názov zostal spojený s Ankarou. Hoci sa kameň na mape môže zdať rozsiahly, jeho zásoby sú obmedzené, pretože nie všade je možné ťažiť bloky. Blízkosť centra mesta, súkromný majetok, lesy a chránené oblasti sťažujú otváranie nových ťažieb. Historické ťažby sa nachádzajú v rámci mesta. Práca Kıymet Deniz a Yusuf Kağan Kadıoğlu, publikovaná v časopise Ankara Araştırmaları Dergisi, porovnala kamene použité v hradbách Ankaritého hradu z mineralogického a geochemického hľadiska a najlepšiu zhodu našla v siedmich starých ťažbách na kopci Yenidoğan. To znamená, že hradobné múry boli postavené z ružového andezitu ťaženého priamo z kopca, ktorý sa nachádza vedľa. Táto informácia je dôležitá nielen pre historikov, ale aj pre reštaurátorov; použitie kameňa z rovnakého zdroja pri opravách pomáha zachovať integritu štruktúry. Od hradu po Rím: dlhá história kameňa

Hradby Ankaritého hradu sú postavené z ružového andezitu s porfiroafanitickou štruktúrou; medzi nimi sa nachádzajú aj miesta, kde sú vložené rady tehál a vápenca. Presný dátum výstavby hradu nie je známy, ale predpokladá sa, že existoval už v období, keď sa Galati usadili v Ankare. V 8. a 9. storočí, keď bolo mesto vystavené útokom, boli hradby rýchlo opravované a do múrov boli zabudované mramorové bloky, stĺpové hlavice a mramorové kanály z ruin rímskych pamiatok. Dnes, keď prechádzate vnútorným areálom hradu, môžete vidieť biele mramorové časti medzi radmi ružového andezitu, a dokonca aj obrútené nápisy; kameň tak zhrňuje všetky vrstvy histórie mesta v jednej stene. V stenách Rímskych kúpeľov sa zase používa striedavá technika, kde sa Kazancı a Gürbüz uviedli, že Fakulta jazykov, histórie a geografie, Právnická fakulta, Agronomická fakulta a Fakulta prírodných vied, budovy Ziraat Bankası a Merkez Bankası boli postavené z ankaritského kameňa a dodnes si zachovávajú svoju pôvab. Druhý parlamentný palác, navrhnutý Vedatom Tekom v roku 1923 a postavený z opracovaného kameňa, teda dnešné Muzeum republiky, je jedným z prvých príkladov svojej doby. Základ kamene stanice Ankara, navrhnutý Šekipom Akalínom, bol položený 3. novembra 1935 a budova bola otvorená 30. októbra 1937; jej monolitická konštrukcia bola zvonku kompletne obložená ankaritským kameňom. Pamätník Bezpečnosti v Kızılay, vytvorený v roku 1935 rakúskymi sochármi Antonem Hanakom a Josefom Thorakom, je obklopený andezitovými reliéfmi, ktoré zobrazujú tureckú políciu, gendarmeriu, intelektuálov a roľníkov. Socha má výšku 37 metrov a na jej vrchole sa nachádza bronzová socha vysoká 6 metrov. História kameňa Anıtkabir je iná. Medzi rokmi 1944 a 1953, vďaka projektom Emin Onata a Orhana Ardu, súd požadoval, aby dominantný kameň bol svetlejší ako pôda. Preto boli vonkajšie steny hlavnej sály, reliéfy víťazstva a stĺpy obklopujúce slávnostné námestie obložené žltým travertínom z Eskipazar, sochy levov travertínom z Kayseri Pınarbaşı, slávnostná oblasť a schody travertínom z Haymana a vnútorné steny veží travertínom z Malıköy. Ako uvádzajú odborníci na baníctvo a ropu v časopise Aurum, v prvých rokoch republiky sa pri stavbe verejných budov v hlavnom meste používal ankaritský andezit, zatiaľ čo výstavba Anıtkabir predstavovala pre turecký priemysel prírodného kameňa prelom; boli otvorené nové bane a vychovávali sa remeselníci. Haydar Topal tiež zahŕňa Anıtkabir medzi stavbami postavenými z andezitu, ale je potrebné si uvedomiť, že dominantným kameňom tohto pamätníka je travertín. Pohľad na oba kamene vedľa seba lepšie ilustruje, aký je ankaritský andezit typický pre Ankaru.

Kde ho vidieť:

Na to, aby ste videli ankaritský kameň, nemusíte ísť do múzea; samo mesto je otvorené múzeum. Začnite svoju prechádzku pri Kale. Pozrite sa na biele mramorové bloky a fragmenty stĺpov zabudované do radov ružového andezitu na stenách vnútornej pevnosti; bane na vrchu Yenidoğan sú vzdialené len niekoľko kilometrov. Keď zostupíte Kameň ako geologické dedičstvo

Kazancı a Gürbüz zaraďujú ankaraský kameň spolu s kameňmi z Ahlatu, Nevšehiru a Sille medzi prírodné kamene Turecka, ktoré predstavujú geologické dedičstvo. Podľa nich má kultúrna hodnota stavebného materiálu svoje miesto nielen v budovách, ale aj v lomu, z ktorého bol ťažný; preto navrhujú, aby sa staré lomy chránili ako prírodné a kultúrne pamiatky a aby sa pri rekonštrukciách používal pôvodný kameň z týchto lomov. Práca, ktorá sleduje ankaraský kameň až k kopcu Yenidoğan, vznikla práve z tejto potreby. Najlepším spôsobom, ako spoznať mesto, je pozrieť sa na jeho kameň. Ankaraský kameň je ružový, tvrdý a trpezlivý; nesie v sebe spomienky na lávu, ktorá vychladla pred pätnásť miliónmi rokov, a siaha od galatských hradieb až po rímske kúpele a stanicu Republiky. Ak sa nabudúce opriete o múr v Uluse, pamätajte, že ide vlastne o vulkanický kameň.

Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár