
Prechádzka pri rieke Yeşilırmak v Amasyi.
Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť
Táto trasa spája obidve strany údolia rieky Yeşilırmak počas jednej polodňovej prechádzky. Amasya, umiestnená v hlbokom údolí vytvorenom riekou Yeşilırmak, je križovatkou ciest spájajúcich pobrežnú oblasť Čierneho mora s ostatnými časťami Anatólie; história mesta sa odohráva na oboch stranách tohto údolia. Trasa začína na južnej strane, pri Amasyjskom múzeu. Múzeum predstavuje obdobia, ktoré budete stretávať na ďalších zastávkach, od doby kamennej až po osmanskú éru; kamenné artefakty v záhrade predstavujú obdobie od Hetitov po Osmanov. Po návšteve múzea prejdete na druhú stranu rieky, na severnú stranu, ku úpätiu hory Harşena. Podľa Generálneho riaditeľstva pre kultúrne pamiatky a múzeá, 272 metrov vysoká vápencová formácia, ktorá sa vzopína nad údolím, sa nazýva hora Harşena. Táto inštitúcia tiež uvádza, že v tejto oblasti sa nachádzajú zvyšky helenistických hradieb, monumentálne nádrže datované 1. storočím pred naším letopočtom a domy Yalıboyu. Severná časť trasy vedie cez túto oblasť. Tu, pomocou schodov začínajúcich pri železničnej stanici v štvrti Hatuniye, sa dostanete k Kráľovským hrobkám. Tieto monumentálne skalné štruktúry, pochádzajúce z obdobia, keď bol Pontus hlavným mestom, sú jednou z najnáročnejších, ale aj najodmeňujúcich zastávok na trase; preto sú umiestnené v strede prechádzky, keď ste ešte plní energie. Hrobky, spolu s Amasyjskou pevnosťou, boli v roku 2015 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Po zostupe z kopca sa pozdĺž rieky nachádzajú domy Yalıboyu, postavené na historických hradbách. Tieto domy, postavené z tehál vyplnených drevenými konštrukciami, pochádzajú väčšinou z 19. storočia a boli v roku 1992 vyhlásené za chránenú pamiatku. Týmto spôsobom vás trasa prevedie od starodávnej skalnej architektúry k civilnej osmanskej architektúre. Nakoniec sa vrátime na južnú stranu a navštívime nemocnicu Amasya Darüşşifası, postavenú v rokoch 1308-1309; táto budova, známa dnes ako Múzeum medicíny a chirurgie Sabuncuoğlu, uzatvára trasu ukážkou kamenárskej práce z obdobia Ilkhanátu. Logika usporiadania je jednoduchá: najprv vnútorné priestory a kontext, potom svah a výhľad, potom pobrežná štruktúra a nakoniec opäť pokojné vnútorné priestory. Prechádzka je určená Zdroje:
- Vláda provincie Amasya, Múzeum Amasya, https://www.amasya.gov.tr/amasya-muzesi
- Vláda provincie Amasya, Domčeky v Amasyi, https://www.amasya.gov.tr/amasya-evleri
- Kultúrny portál, Kráľovské skalné hrobky, https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/amasya/gezilecekyer/kralkaya-mezarlari
- Kultúrny portál, Domčeky pri pobreží, https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/amasya/gezilecekyer/yaliboyu-evler
- KVMGM, Hora Haršena a pontské kráľovské skalné hrobky, https://kvmgm.ktb.gov.tr/TR-137900/harsena-dagi-ve-pontus-kral-kaya-mezarlari-amasya-2015.html
- Krajský úrad kultúry a turistiky v Amasyi, Kráľovské skalné hrobky, https://amasya.ktb.gov.tr/TR-59519/kral-kaya-mezarlari.html
- Islamská encyklopédia TDV, Nemocnica Darüşşifa v Amasyi, https://islamansiklopedisi.org.tr/amasya-darussifasi
- Krajský úrad kultúry a turistiky v Amasyi, Múzeum medicíny a chirurgie Sabuncuoğlu, https://amasya.ktb.gov.tr/tr-59522/sabuncuoglu-tip-ve-cerrahi-tarihi-muzesi.html
Zastávky trasy

Múzeum v Amasyi.
Prvá zastávka trasy je Múzeum v Amasyi, a preto je logické začať prehliadku prechádzkou v záhrade. Múzeum sa nachádza v centre mesta, na brehu rieky Yeşilırmak, oproti Kráľovským hrobkám. Podľa stránky guvernorátu bolo múzeum založené ako skladisko, kde boli zhromaždené len malé množstvo archeologických artefaktov a mumifikovaných tiel. Rok založenia je v zdrojoch uvádzaný rôzne, preto je najbezpečnejšie uviesť 20. roky. S postupným zvyšovaním počtu exponátov bola zbierka najprv presunutá do inej historickej budovy a až 22. marca 1977 sa presťahovala do súčasnej budovy. Múzeum bolo pre verejnosť otvorené 14. júna 1980.
Kolekcia sa rozprestiera od doby kamennej až po osmanskú éru. Na stránke guvernorátu sa uvádza, že okrem archeologických a etnografických artefaktov obsahuje aj kolekcie mincí, pečatí, rukopisov a mumifikovaných tiel. Na tej istej stránke sa uvádza, že celkový počet exponátov presahuje dvadsaťtisíc. Pred vstupom do sál je dobré prejsť sa záhradou a potom sa vrátiť dnu. Vonkajšia expozícia sa nachádza v záhrade na západnej strane budovy. Tu sú vystavené kamenné artefakty z období Hetitov, helenistickej, rímskej, byzantskej, Ilchánov, Selčukov a Osmanského impéria. Aby ste si mohli lepšie prezrieť nápisy, reliéfy a ornamenty na kameňoch, je vhodné prísť v dopoludní alebo poobede, keď je svetlo z boku. Skúste si prečítať označenia pri každom kameni, aby ste rozlíšili jednotlivé civilizácie.
Poloha Amasyi na križovatke ciest je jedným z dôvodov tohto rozmanitého kultúrneho dedičstva. Podľa Generálneho riaditeľstva pre kultúrne pamiatky a múzeá bolo južné svahové úpätie hory Haršena obývané desiatkami civilizácií od doby bronzovej až po koniec osmanskej éry. Preto môžete múzeum vnímať ako pamätnú knižnicu mesta. V samostatnej budove v záhrade sa nachádza kolekcia ôsmich mumifikovaných tiel; na stránke guvernorátu sa uvádza, že patrili osobám, ktoré pôsobili v období vlády Ilchánov v 14. storočí. Ohľadom pravidiel pre fotografovanie sa informujte u pracovníkov v pokladni.
V interiéroch sa nachádzajú vitríny s mincami, pečatami a rukopismi, ktoré obsahujú malé, ale náročné na pozorovanie artefakty; preto sa tu neponáhľajte. Etnografické artefakty zhromažďujú predmety súvisiace s životom v tejto oblasti a sú dobrou prípravou pred návštevou domov pri pobreží. Sledovanie s

Kráľovské hrobky.
Druhá zastávka sú Kráľovské skalné hrobky, vytesané do južného svahu hory Haršena. K nim sa dostanete po schodoch, ktoré začínajú pri železničnej trati v štvrti Hatuniye, ako uvádza Kultúrny portál. Počas cesty sledujte okolie. Výstup vás privedie k hrobkám a zároveň ponúkne výhľad na mesto. Najprv sa nadýchnite a potom sa pozrite do údolia.
Amasya je postavená v hlbokom údolí, ktoré vytvorila rieka Yeşilırmak. Podľa Generálneho riaditeľstva pre pamiatky a múzeá, 272 metrov vysoká, kužeľovitého tvaru, vápencová formácia, ktorá sa nachádza na severe údolia, je známa ako hora Haršena. Hrobky sú vytesané do týchto vápencových útesov, ktoré sa vzďahujú ako rovná stena. Tieto stavby pochádzajú z obdobia Pontských kráľov, ktorí urobili z Amasyu hlavné mesto začiatkom 3. storočia pred naším letopočtom. Zdroje uvádzajú rôzne, ale blízke dátumy pre začiatok hlavného mesta, približne 302 a 301 pred naším letopočtom. Zakladateľom Pontského kráľovstva bol Mithridates I. Ktistes; hrobky sú známe ako hrobky piatich kráľov medzi ním a Pharnakesom I.
Hrobové komory sú oddelené galériami tvaru U, vytesanými do hlavnej skaly. Týmto spôsobom každá komora vyzerá ako samostatný blok, odtrhnutý od hlavnej skalnej hmoty, obklopený priľahlými chodbami. Komory, ktoré majú klenutý strop, a chodby, ktoré ich obklopujú, vytvárajú jedinečnu architektonickú štruktúru so svojimi okrúhlymi klenbami. Generálne riaditeľstvo uvádza, že v piatej hrobke úplne zmizol vplyv gréckeho štýlu a vznikol nový, miestny štýl. Piatu hrobku označujú ako hrobku Pharnakesa I. a má rozmer 15 x 8 x 6 metrov. Podľa toho istého zdroja ide o poslednú skalnú hrobku postavenú v období Pontského kráľovstva. Druhé kráľovské pohrebisko dynastie nebolo doteraz nájdené a táto tradícia nebola pokračovaná ani v druhom hlavnom meste, Sinope (Sinop).
Zdroje uvádzajú rôzne počty skalných hrobiek pozdĺž údolia Yeşilırmak. Hovorí sa o viac ako dvadsiatich hrobkách, z ktorých sa do súčasnosti zachovalo len niekoľko. Spoločne s pevnosťou Amasya boli hrobky v roku 2015 zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Generálne riaditeľstvo tiež uvádza, že na mieste sa nachádzajú pozostatky helenistických hradieb a monumentálnych cistern, ktoré pochádzajú

Domčeky pri rieke v Amasye.
Tretí zastávka sú domy pri brehu rieky Yeşilırmak, konkrétne domy pri severnom brehu. Táto časť je ideálna na prechádzku pri rieke. Kultúrny portál uvádza, že táto oblasť, nazývaná Bahçeleriçi, sa nachádza na ulici Büyük Ağa, v centre mesta, pri rieke. Hneď po zostúpení z rebríka sa zastavte pri brehu rieky a najprv sa pozrite z diaľky. Domy sú postavené na historických hradbách, čo je charakteristický rys Amasy a je to prvý dojem, ktorý návštevníci získajú. Konštrukcia využíva techniky "himış" a "bağdadı", čo znamená, že steny sú postavené z tehál uložených medzi drevenými rámami. Na stránke guvernéra sa uvádza, že väčšina týchto domov pochádza z 19. storočia a že boli vyhlásené za chránenú pamiatku 5. mája 1992.
Strechy sú valbové alebo sedlové a pokryté vlnitými škridlami. Domy sú postavené v nepretržitej rade a majú jedno alebo dve poschodia, pričom majú suterén. V niektorých domoch sa v prvom poschodí nachádza "şahniş", čo je druh balkónu, a v iných v druhom poschodí. Druhé poschodia presahujú von, majú balkóny, čo zabezpečuje symetriu a zároveň zväčšuje vnútorný priestor. Pri domoch postavených na hradbách sú tieto výčnieky podpierané drevenými konzolami, takže pozorovanie drevených konštrukcií v spodnej časti je dobrým cvičením. Vďaka týmto výčniakom sú horné poschodia svetlejšie a majú viac okien.
Okná sú väčšinou posuvné a usporiadané v skupinách po tri. Pred oknami sa nachádzajú drevené mreže, ktoré zabraňujú pohľadom z vonku do interiéru. Väčšina domov má dvor a záhradu; v dvore sa nachádza studňa a krb, ktoré sú prvými, ktoré upútajú pozornosť. Vnútorný život prebieha v miestnostiach usporiadaných okolo obývačky. V miestnostiach sa zvyčajne nachádza krb, špajza, skrinka, polica a sedacia lavica. S výnimkou niekoľkých prípadov v domoch nie sú samostatné kúpeľne; niektoré miestnosti sú upravené ako kúpeľne a slúžia ako špajze.
Toto je obytná štruktúra, ktorá je stále využívaná. Možnosť vstupu do jednotlivých domov sa líši, preto je dôležité ich pozorovať zvonku a pri fotografovaní pri vchodoch je potrebné rešpektovať súkromie. Nedotýkajte sa drevených mreží a fasád. V bezveterných ránoch môže pokojná hladina vody odrážať obrazy domov, čo predstavuje skvelú príležitosť na fotografovanie. Sklon hrobky Kráľov

Lekáreň Amasya (Múzeum medicíny a chirurgie Sabuncuoğlu).
Poslednou zastávkou je Amasya Darüşşifası, ktorý je dnes známy ako Múzeum medicínskej a chirurgickej histórie Sabuncuoğlu. Podľa encyklopédie TDV je táto budova postavená pri ceste, ktorá ide paralelne s riekou Yeşilırmak, a je súčasťou plánu medresy. Arabský nápis nad vchodom naznačuje, že budova bola postavená v rokoch 1308-1309. Podľa nápisu ju nechali postaviť Anber b. Abdullah, otrok manželky Ilkhanidského vládcu Olcaytu Hana, a anatolský emir Ahmed Bey. O jej architektovi nie sú žiadne informácie. Zakladateľská listina sa nedochovala, ale je známe, že bola vypracovaná v roku 1312.
Budova má vonkajšie rozmery 33,60 x 25,60 metrov a je orientovaná od východu na západ. Plán pozostáva z dvoch radov arkád a hlavnej verandy, ktoré obklopujú obdĺžnikové nádvorie. Hlavná veranda má zvnútra rozmer 7,10 x 5,70 metrov a cez ostrú klenbu sa otvára do nádvoria. Počnúc západnou fasádou, ktorá smeruje k ceste, je táto stena postavená z pravidelných kamenných blokov. Portál je o tretin vyšší ako zvyšok fasády a vyčnieva. Po oboch stranách portálu sa nachádzajú veľké okná a v rohoch sú valcovité veže. Nad vchodom je oblúkový portál, ktorý je po stranách profilovaný, a veranda je spojená s fasádou výklenkom o hĺbke 2 metre.
Regionálne riaditeľstvo kultúry a turizmu v Amasyi uvádza, že fasáda je veľmi cenná z umeného hľadiska. Podľa tých istých informácií sa na kľúči portálu nachádza reliéf človeka pokľakujúceho. Na nádvorí sú stĺpy, ktoré nesú arkády, a ich hlavice sú rôzne, zdobené ornamentmi a profilmi. Dlhý sál za arkádami má rozmer 4,65 x 14,10 metrov a je zakrytý klenbou. Ostré klenby z tehál podporujú túto klenbu. Na vonkajších stenách sa používa nepravidelná kamenná omietka, zatiaľ čo v oblúkoch, ktoré zabraňujú otváraniu, sa používa tehla; všímajte si rozdielu v materiáli.
Ako je uvedené v nápise, budova slúžila ako nemocnica. Podľa článku v encyklopédii TDV sa táto budova nazýva "bimarhane" (nemocnica), čo pramení z predstavy, že tu boli umiestnení len mentálne chorí pacienti. O tom, že tu pôsobil ako lekár a chirurg Sabuncuoğlu Şerefeddin, svedčí jeho vlastná kniha "Mücerrebname". Podľa regionálneho riaditeľstva v múzeu je "Sála Sabuncuoğlu", v ktorej
Komentáre
Načítava sa...
