
Z Mestského múzea v Mardine do medresy.
Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť
Najrozumnejší spôsob, ako preskúmať Mardin, je postupovať podľa plánu, ktorý najprv predstaví mesto a potom ho ukáže. Táto trasa začína v múzeu na východnom okraji starého mesta, pokračuje stúpaním k medrese na vyššom mieste, vedie popri obchode na ulici 1. a končí v druhom múzeu, ktorý zhromažďuje archeologické nálezy z mesta. Všetky štyri zastávky sa nachádzajú v rámci starého mesta v okrese Artuklu a na žiadnu z nich nie je potrebné auto; cesty sú však schodiskové a strmé, preto sú pohodlné topánky nevyhnutné. Prvá zastávka je Mesto Mardin Sakıp Sabancı. Táto budova, postavená v období sultána Abdülhamida II. ako kasárne pre jazdectvo, spája remeslá, každodenný život a históriu mesta pod jednou strechou. Dôvod, prečo sme múzeum umiestnili na prvé miesto, je jasný: až po tom, čo uvidíte remeslá ako zlatníctvo, medený remeslo a rezbárstvo, budete schopní lepšie pochopiť detaily na dverách a oknách v uliciach. Galéria umenia v suteréne je tiež príjemnou prestávkou počas prehliadky. Druhá zastávka je medresa Zinciriye, alebo Sultan İsa, postavená v roku 1385. Táto budova, postavená posledným sultánom Artuklu, Melikom Necmeddinom Isom, je rozpoznateľná vďaka svojim segmentovaným kupolám a vysokému portálu. Cieľom tu nie je prehliadka modlitebného priestoru, ale pochopenie hviezdnej kupoly, štukovej kupoly, dvoch nádvorí a sady malých miestností v hornom poschodí ako príklad architektúry Artuklu. Tretia zastávka je Staré mesto Mardin. Mesto bolo v roku 1979 vyhlásené za mestskú pamiatku a v roku 2000 bolo zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V tejto zastávke prejdete ulicami obchodu okolo ulice 1. a budete obdivovať minarety, portály a terasy, ktoré sa otvárajú do nížiny. Táto časť prehliadky je najvoľnejšia; prejdite sa bez spěchu. Štvrtá a posledná zastávka je Múzeum Mardin. Táto budova, postavená v roku 1895 ako sídlo patriarchátu, dnes funguje ako typický dom v Mardine s terasami a tromi poschodiami, ktoré sa otáčajú smerom na juh a do nížiny. Tu sú vystavené artefakty z vykopávok v oblasti, mozaiky z období Rímskej a Akkoyunlu a trvalé poklady. Začatie prehliadky remeslami a ukončenie archeológiou umožňuje za pol dňa preskúmať nielen každodennú, ale aj hlbokú históriu Mardinu. Otváracie hodiny a vstupné poplatky múzeí sa Zdroje:
- Kultúrny portál, Medresa Zinciriye (Isa Bey), https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/mardin/gezilecekyer/zinciriye-sa-bey-medresesi
- Kultúrny portál, Mesto Mardin – múzeum Sabancı, https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/mardin/gezilecekyer/sabanci-mardin-kent-muzesi
- Krajská organizácia kultúry a turizmu Mardin, Múzeum Sakıp Sabancı, https://mardin.ktb.gov.tr/TR-312380/sakip-sabanci-muzesi.html
- Krajská organizácia kultúry a turizmu Mardin, Múzeum Mardin, https://mardin.ktb.gov.tr/TR-311805/mardin-muzesi.html
- Krajská organizácia kultúry a turizmu Mardin, Mešity, medresy a komplexy, https://mardin.ktb.gov.tr/TR-56509/camii---medrese-ve-kulliyeler.html
- DergiPark, Proces zaradenia Mardinu do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, https://dergipark.org.tr/en/download/article-file/1892438
Zastávky trasy

Mestské múzeum Sakipa Sabančiho v Mardine.
Začíname túru v tomto múzeu, ktorý sa nachádza na východnom okraji starého mesta, pretože je zmysluplnejšie sa zoznámiť s remeslami Mardinu, než sa prechádzať po jeho uliciach a obdivovať jeho kamennú architektúru. K múzeu sa dostanete z ulice 1. Podľa informácií z portálu Kultúra sa budova nachádza 200 metrov východne od medresy Şehidiye, vedľa starej vládnej budovy. Pred vstupom si chvíľu zastavte a pozrite sa na fasádu. Budova bola postavená v období vlády II. Abdülhamida, koncom 19. storočia, ako kasárne pre jazdectvo. V zdrojoch sa uvádzajú rôzne mená architekta; provincia uvádza Sarkis Elyas Lole, zatiaľ čo portál Kultúra uvádza mená Lole alebo Cebrail Hekimyan. Presný dátum výstavby je sporný, pretože nápis sa nedochoval. Preto je bezpečnejšie vnímať budovu skôr z pohľadu jej využitia, ako z historického hľadiska. Počas svojej existencie budova slúžila ako vojenská správa a daňové úrad a toto využitie trvalo až do roku 2003. Nadácia Sabancı začala s rekonštrukciou v roku 2007 a múzeum bolo pre verejnosť otvorené koncom 2000-tych rokov. Na fasáde vás najviac upúta vstupný portál v strede severnej strany. Tento portál, ktorý je jediným dekoratívnym prvkom budovy, vyniká vďaka svojmu jednoduchému murovaniu, nízkemu oblúku a plytkému obdĺžnikovému výklenku. Okrem toho sa na hrubom obložení okolo portálu a nad ním nachádzajú reliéfne ornamenty; pre detailnejšie pozretie sa pozrite na fasádu z bočného pohľadu. Vnútri sa v prízemí nachádzala časť kasární, zatiaľ čo v hornom poschodí sa nachádzali administratívne priestory a spálne. Dnes sa v prízemí nachádza umelecká galéria Dilek Sabancı a v hornom poschodí sa nachádza múzejná expozícia. Najprv vystúpte do horného poschodia a začnite prehliadku expozícií remesiel. Tu môžete vidieť výrobky z kováčstva, medeniek, tkáčstva, výroby mydla a kamenárstva. Expozícia je obohatená o vizuálne a zvukové materiály; neopomente obrazovky a animácie. V tomto poschodí sa tiež vystavujú náhrobné kamene rôznych komunit, ktoré v meste žili, a miestne odevy. V tej istej miestnosti sa nachádzajú aj príklady kníh, ktoré boli o Mardine zverejnené; pre záujemcov to predstavuje dobrý zoznam na čítanie. Odporúča sa rozložiť čas takto: približne 35 minút na horné poschodie, 10 minút na galériu v prízemí a zvyšok času

Medresa Zinciriye (sultána İsu).
Toto miesto predstavuje najvyšší bod prehliadky. Podľa informácií z portálu Kultúrny portál sa medresa nachádza na ceste, ktorá vedie z 1. ulice smerom nahor, ešte predtým, ako sa dostanete na trh s klenotmi. Kvôli strmým a úzkym schodom choďte opatrne a zastavte sa, aby ste si oddýchali v zákrutách. Podľa záznamov okresného úradu sa medresa nachádza na severe štvrte Medresa. Budovu dal postaviť v roku 1385 posledný Artukidský sultán Melik Necmeddin Isa, ktorý vládol v Mardine. V ľudových kruhoch je známa ako Zinciriye Medresa a Sultán Isa Medresa; nezamieňajte ju s budovou s rovnakým názvom v Aksaraji. Podľa zdrojov, aj zďaleka upúta pozornosť jej segmentovými kupolami na východnom a západnom konci. Zastavte sa pred monumentálnym portálom, ktorý sa nachádza na východe, a pozrite si kamenné ornamenty pri vstupe. Na detailné fotografie ornamentov pri vstupe použite zoom, a na zachytenie kupôl sa trochu odtiahnite. Po vstupe sa dostanete do časti zakrytej hviezdnatou klenbou. Na západe tejto časti sa nachádza chodba, ktorá vedie do nádvoria. V strede priestoru južne od chodby sa nachádza kupola s mukarnasovými trompami. Okolie mihrabu je zdobené intarziovanými motívmi, a kazateľnica je vyrobená z opracovaného kameňa; vnímajte ich len ako prvky kamenárskej práce a zdobenia. Budova má obdĺžnikový pôdorys, rozprestiera sa na rozsiahlej ploche, má dve poschodia a dve nádvoria. Priestory mimo nádvoria sú rozsiahle, preto sa zastavte v nádvorí a spočítajte poschodia, aby ste si ujasnili jej usporiadanie. Horné poschodie sa skladá prevažne z menších izieb, ktoré kedysi slúžili ako obytné priestory študentov medresy. Pozorovaním usporiadania izieb si môžete predstaviť každodenný chod vzdelávacej inštitúcie. Podľa záznamov okresného úradu bola medresa postavená vo výške, pretože slúžila aj ako observatórium; túto informáciu berte s rezervou, pretože pochádza z jediného zdroja. Portál Kultúrny portál a záznamy okresného úradu uvádzajú, že Melik Isa, ktorý bojoval proti Timurovi a jeho armáde, bol v tejto medrese na určitý čas uväznený, ale iný záznam okresného úradu uvádza iné miesto, takže túto informáciu je potrebné vnímať ako legendu. V minulosti slúžila budova aj ako múzeum a exponáty boli v roku 2000 presunuté do Múzea v Mardine. Informácie o otváracích hodinách a podmienkach vstupu nájdete na stránke Mardinského okresného úradu pre kultúru a cestovný ruch. Po odchode sa zast
Staré mesto Mardinu.
~1 h 30 min tuTáto zastávka nemá konkrétny vchod; samotné staré mesto je zastávkou a venujete jej 90 minút, pričom sa prechádzate po 1. ulici a vedľajších uličkách. Mesto bolo v roku 1979 vyhlásené za mestskú pamiatkovú zónu a tak bolo chránené. V roku 2000 bolo zaradené do zoznamu kandidátov na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom Kultúrna krajina Mardin. Mesto je postavené na svahu, ktorý sa rozprestiera nad Mesopotámskou nížinou, a toto umiestnenie je počas celej prechádzky zreteľné. Po vystúpení na zastávke Zinciriye sa na 1. ulici obráťte na západ. Pozerajte sa na uličky po vašej pravej a ľavej strane, ktoré sa otvárajú smerom k nížine; odtiaľ uvidíte, ako domy postupne klesajú v terasách. Približne 200 metrov západne od Múzea mesta sa nachádza Medresa Şehidiye. Podľa záznamov krajského úradu bola táto budova pravdepodobne postavená v prvej polovici 13. storočia a dnešná minaret bola pridaná v roku 1916. Pozorne si všimnite architektonické detaily: venujte pozornosť spočívaniu kamenných blokov, špicatým oblúkom a rámom dverí. Vnútri trhu, medzi Veľkou mešitou (Ulu Cami) a Medresou Şehidiye, sa nachádza Mešita Reyhaniye. Táto budova je zmienená v nadácii z roku 1540; jej minaret má štvorcovú základňu a osemhranné telo, ktoré sa v hornej časti zužuje do špicatého kónusu. Siluety minaretov sú viditeľné z rôznych uhlov v závislosti od ulice, preto si pri prechádzaní zákrutami zdvihnite hlavu. Minaret Veľkej mešity bol postavený v roku 1176 za vlády Artukidského vládcu Kudbeddina Ilgazia; dominantou budovy je kupola, ktorá spočíva na šiestich pilieroch. Krajský úrad uvádza, že hlavný portál budovy Latifiye je jednou z najlepšie zachovaných brán v Mardine; z nápisu na hlavnom portáli je zrejmé, že bol postavený v roku 1371. Pri návšteve týchto budov sa venujte len architektonickým detailom a dodržiavajte pravidlá návštevy. Pozorovanie vyrezávaných ornamentov na rámoch dverí a okien je najjednoduchší spôsob, ako preniesť do ulice expozíciu kamenárskej práce, ktorú ste videli v Múzeu mesta. V úzkych uličkách dopadá ranné svetlo na steny a textúra kameňa je v túto dobu najlepšie viditeľná. Aby ste sa vyhli tlačenici v úzkych priechodoch, zastavte sa medzi ulicami, aby ste si mohli urobiť

Mardin múzeum.
Poslednou zastávkou je Múzeum v Mardine, ktoré spoločne predstavuje archeológiu mesta a architektúru domov v Mardine. Múzeum sídli v budove, ktorá bola v roku 1895 postavená ako sídlo Sýrskej katolíckej patriarchálnej cirkvi. Ministerstvo kultúry kúpilo budovu od Sýrskej katolíckej nadácie a prevzalo ju do štátneho vlastníctva. V roku 2000 bolo múzeum otvorené po presune artefaktov z medresy Zinciriye. Budovu je potrebné vnímať ako architektonický celok: vďaka sklonu terénu a hĺbke pozemku má tri poschodia usporiadané v terasách. Jeho tvar písmena U, orientovaný na juh, teda na rovinu, odráža charakteristické prvky tradičných domov v Mardine. Pri vstupe alebo na nádvorí sa môžete pozrieť na túto orientáciu. V prízemí sa nachádza vzdelávacia sála Archeoparku, kde môžu návštevníci zúčastniť sa workshopov, ako je razenie mincí, tlač prírodnými farbami, marbling a výroba keramiky. Programy workshopov sa môžu meniť, takže si aktuálne informácie môžete overiť na stránke múzea alebo na stránke miestneho úradu pre kultúru a cestovný ruch. Na nádvorí, na južnej strane budovy, sa nachádza amfiteáter s kapacitou 500 miest, ktorý patrí k Archeoparku a kde sa konajú vzdelávacie programy pre deti a podujatia pre verejnosť. Vystúpte do prvého poschodia, kde sa nachádza sála s expozíciou artefaktov z archeologických výskumov v tejto oblasti. V sále môžete obdivovať mozaiky a kamenné artefakty z období Rímskej a Akkoyunlu. Vнимательно рассмотрите цветовую гамму и узоры мозаик, так как детали могут быть не видны издалека. V druhom poschodí sa nachádzajú štyri uzavreté galérie, ktoré sú venované rôznym témam, ako je výživa, obchod, výroba, mince, moc, vojna a spoločenský život. V sále venovanej obchodu je jednou z najvýznamnejších expozícií pokladnica Sürekli. Táto pokladnica bola objavená počas záchranných prác v dedine Sürekli pri Kızıltepe. Obsahuje zlaté a strieborné artefakty datované od 9. do 14. storočia. Tieto artefakty pochádzajú z mnohých civilizácií, ako sú Abbasi, Ilkhanid, Ayyubid, Byzantská, Zengi a Artukid. Pozorujúc rôzne dynastie, ktorým mince patrili, môžete sa zamyslieť nad tým, ako obchodné cesty prechádzali cez Mardin. Administratívna budova, ktorá sa nachádza na severozápade múzea, je chránenou budovou, ktorá sa vyznačuje architektonickými prvkami typickými pre domy v Mardine v 19. storočí. Bola zrekonštruovaná a znovu uved
Komentáre
Načítava sa...
