
Z pobrežia Kebanu k horám Munzur.
Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť
Táto trasa vedie cez Tunceli, od juhu po sever, a sleduje priebeh vody. Podľa stránky o geografii na webe úradu, územie provincie sa od juhu na sever a od západu na východ postupne zvyšuje; na juhu sa nachádza vodná nádrž Keban, zatiaľ čo na severe a severozápade sa rozprestierajú pohoria Munzur, ktoré definujú prírodné hranice provincie. Trasa spája tieto dva koncové body. Prvou zastávkou je hrad v Perteku a výhľad na jazero. Podľa Kultúrneho portálu, hrad Pertek, postavený na kopci pri rieke Murat, sa nachádza na ostrove, pretože oblasť, v ktorej sa nachádzal, bola zaplavená pri výstavbe vodnej nádrže Keban. Presný dátum výstavby hradu nie je známy, ale je zaznamenané, že bol rekonštruovaný v období Osmanskej ríše. Informácie o tom, ako sa dostať na ostrov a navštíviť hrad, nie sú k dispozícii, preto je táto zastávka navrhnutá ako výhľad z pobrežia a overenie informácií na úrade. Úrad uvádza, že Pertek bol v období Selčukov a Osmanskej ríše živým kultúrnym a umeleckým centrom a že sa tu nachádzala komplexná budova, ktorá zahŕňala hrad, karavanseraj, kúpele, medresu a kuchyňu. Druhou zastávkou je Múzeum v Tunceli, ktoré sa nachádza v centre provincie. Budova, pôvodne postavená ako kasárne a neskôr používaná ako byty, bola zrekonštruovaná a premenená na múzeum. Navštívili sme múzeum ako druhé, aby sme sa zoznámili s archeológiou, etnografiou a prírodou regiónu pred návštevou parku a hôr. Dve hodiny strávené v múzeu poskytujú príležitosť na oddych bez ohľadu na poveternostné podmienky. Treťou zastávkou je Národný park Munzur Valley. Úrad uvádza, že park začína 8 kilometrov od centra mesta a pokračuje údolím až k pohoriu Munzur. Tu je dôležité pozorovať stromy, potoky a svahy v údolí a identifikovať rastliny a živočíchy. Štvrtou a poslednou zastávkou sú pohoria Munzur. Tento text sa zaoberá len časťou pohoria, ktorá sa nachádza v Tunceli. Najvyšším bodom provincie je Akbaba Tepesi, ktorý dosahuje výšku 3 463 metrov. Pohoria sú zdrojom riek, ako je Munzur Suyu, Pülümür Çayı a Tahar Çayı, ktoré sa nakoniec vlievajú do vodnej nádrže Keban, ktorá je prvou zastávkou na trase. Týmto spôsobom trasa vytvára kruh. Skutočným pôžitkom tejto trasy je sledovanie zvyšujúcej sa nadmorskej výšky, zmeny klímy a smeru vody počas celého dňa. Trasa kombinuje historickú zložku v hrade a múzeu, a prírodnú zložku v parku Zdroje:
- Kultúrny portál, Hrad Pertek, https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/tunceli/gezilecekyer/pertek-kalesi
- Krajský úrad kultúry a cestovného ruchu Tunceli, Pertek, https://tunceli.ktb.gov.tr/TR-57258/pertek.html
- Kultúrny portál, Múzeum v Tunceli, https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/tunceli/gezilecekyer/tunceli-muzesi
- KVMGM, Oddelenie múzeí v Tunceli, https://kvmgm.ktb.gov.tr/TR-281504/tunceli-muze-mudurlugu.html
- Krajský úrad kultúry a cestovného ruchu Tunceli, Národný park údolia Munzur, https://tunceli.ktb.gov.tr/TR-57342/munzur-vadisi-milli-parki.html
- Krajský úrad kultúry a cestovného ruchu Tunceli, Geografia, https://tunceli.ktb.gov.tr/TR-57260/cografya.html
- Krajský úrad kultúry a cestovného ruchu Tunceli, Jazerá, https://tunceli.ktb.gov.tr/TR-57341/goller.html
Zastávky trasy

Hrad Pertek.
Trasa začína v Perteku, na brehu jazera Keban, v oblasti Tunceli. Táto zastávka bola vytvorená nie na to, aby ste sa prechádzali vnútri hradu, ale skôr na to, aby ste si ho mohli pozrieť a zistiť podmienky návštevy. Portál o kultúre uvádza, že hrad je postavený na kopci pri rieke Murat a že kvôli jazeru sa dnes nachádza na ostrove. Preto nepredpokladajte, že k hradu sa dá ísť pešo. Informácie o doprave na ostrov a podmienky návštevy nie sú k dispozícii na oficiálnych stránkach. Pred odchodom si overte aktuálnu situáciu na miestnom úrade pre kultúru a cestovný ruch v Tunceli. Zistite, či existujú miesta, odkiaľ je možné hrad pozorovať z pobrežia, či je možné sa dostať na ostrov a či platia nejaké sezónne obmedzenia. Po potvrdení informácií sa presuňte do centra okresu Pertek. Miestny úrad uvádza, že okres je od centra 52 kilometrov. Keďže východ a juh okresu sú úplne obkolesené jazerom Keban, Pertek pôsobí ako polostrov. Pochopenie tohto geografického usporiadania je kľúčové pre pochopenie hradu, pretože dnešný vzhľad ostrova je výsledkom vzniku jazera. Keď stojíte pri brehu, najprv sa pozrite na celkovú líniu vody a potom na siluetu kopca. Zdroje popisujú hrad ako štruktúru tvorenú dvoma spletitými hradbami. Uvádza sa tiež, že medzi hradbami sú pozostatky budov, ale to, či ich môžete vidieť z diaľky, závisí od miesta, kde stojíte. V tomto prípade sa vám môže hodiť ďalekohľad alebo funkcia zoomu v telefóne. Na južnej strane hradu sú medzi vytesanými kameňmi umiestnené červené, tvrdé tehly a modré keramické dlaždice. Ak budete mať možnosť pozrieť sa na hrad zblízka, toto je prvý detail, ktorý by ste mali hľadať. Presný dátum výstavby nie je známy; zdroje uvádzajú iba, že bol rekonštruovaný v období Osmanskej ríše. Ak na tabuli alebo v popise nájdete konkrétny rok, zistite si jeho zdroj. Miestny úrad uvádza, že väčšina historických pamiatok v okrese nesie stopy po Mengüčlích a Osmanskej ríši. Na tej istej stránke sa tiež spomína hrad Sağman, a ak máte záujem o návštevu, môžete sa informovať na miestnom úrade. Okres má tiež vlastnú legendu. Podľa miestneho úradu bol na hrad postavený socha vtáka ako symbol prosperity a úrody, a táto socha bola známa ako Pirtek, z čoho sa časom vyvinul názov Pertek. Miestny úrad tiež zdôrazňuje, že v priebehu jari modré a zelené odtieňe jazera obzvlášť oživujú okolie. Pre fotografovanie je

Múzeum v Tunceli.
Druhá zastávka, Múzeum v Tunceli, je najmenej závislá na počasí z celého okruhu. Múzeum sa nachádza v štvrti Moğultay Mahallesi, na ulici Ali Demir Caddesi. Podľa oficiálnych informácií je otvorené pre verejnosť od 24. decembra 2020. Pred návštevou si overte otváracie hodiny a vstupné na stránke muze.gov.tr alebo na stránke múzea v Tunceli. Pred vstupom sa pozrite na budovu zvonku. Budova má štvorcový pôdorys a je postavená v nemeckom architektonickom štýle. Severná fasáda má tri poschodia, zatiaľ čo ostatné fasády majú dve poschodia. Základy boli položené v roku 1935 a budova bola dokončená v roku 1937. Je to pamiatka z obdobia skorého tureckého štátu. Portál kultúry uvádza, že v čase založenia mesta bola táto budova najväčšou stavbou. Pôvodne slúžila ako vojenská kasárňa, neskôr bola premenená na byty pre úradníkov. V roku 2015 bola prenajatá ministerstvu a po rekonštrukcii bola premenená na múzeum. Pri prehliadke si vedomia tejto histórie všímajte detaily interiéru a exteriéru, pretože múzeum je rekonštrukciou bývalej kasárne. Dvor má rozlohu 1 800 metrov štvorcových a je určený na koncerte, divadelné predstavenia a iné podujatia. Zistite si na stránke múzea, či sa v daný deň neuskytuje žiadna akcia. Vnútri sa nachádzajú šesť sál, ktoré sú zamerané na prezentáciu informácií od prehistorických čias až po súčasnosť, a to prostredníctvom textov, obrázkov, diôrám a interaktívnych prvkov. Kolekcia sa skladá z oddelení: archeológia a mince, etnografia, tradičné metódy poľnohospodárstva a flóry a fauny, kultúra viery, kamenné artefakty a artefakty z obdobia skorého tureckého štátu. Začnite v oddelení archeológie a mincí, pretože to uľahčí sledovanie chronologického vývoja. Vzhľadom na malé rozmery mincí, prechádzajte sa pomaly pred vitrínami a čítajte popisky. V oddelení etnografie sa zamerajte na bežné predmety z tejto oblasti a čítajte texty, ktoré popisujú ich použitie. Sála venovaná poľnohospodárstvu a flóre a faune slúži ako príprava na ďalšiu zastávku. Je dobré si tu pozrieť názvy rastlín a živočíchov, ktoré budú spomenuté na nasledujúcej zastávke v parku. Sála venovaná kultúre viery je pomenovaná sekcia, a informácie o nej si môžete prečítať priamo z textov v múzeu. V sále s kamennými artefaktmi si všímajte veľkosť, spracovanie

Národný park údolia Munzur.
Tretia zastávka je Národný park údolia Munzur. Podľa miestneho úradu park začína 8 kilometrov od centra mesta Tunceli a siahá až k pohoriu Munzur pozdĺž údolia. Táto oblasť bola v roku 1971 vyhlásená za národný park a jej rozloha je 42 000 hektárov. V takto rozsiahlej oblasti sa zameriate nielen na jeden bod, ale aj na priebeh údolia. Miestny úrad uvádza, že najvhodnejšie obdobie na návštevu parku je od júna do septembra, pretože v tejto oblasti panuje drsné kontinentálne podnebie. Okrem týchto mesiacov si vopred overte stav ciest a počasie. Pre informácie o vstupných podmienkach, pravidlách a činnostiach, ktoré vyžadujú povolenie, sa obráťte na príslušné úrady. Údolie sa nachádza v oblasti rozdelenej riekami Mercan a Munzur. Pri prechádzke pri vode si všimnite rozdiel medzi holými svahmi a zeleným pásom na dne údolia. Podľa dostupných informácií sú strmé svahy hôr úplne holé. Na vrcholkoch a svahoch pokrývajú lesy dubov. Na dne údolia a pri brehoch riek sa nachádzajú zmiešané lesy, v ktorých rastú javor, vrbovník, breza, lieska, jaseň, buk, orech, osika a topoľa. Buk, vzácny druh stromu, vytvára porasty na oboch stranách rieky Munzur, asi 1,5 kilometra pod prameňmi v oblasti Ovacık. V rastlinstve parku je zaznamenaných 1518 druhov rastlín, z toho 43 druhov je endemitov pohoria Munzur a 227 druhov je endemitov Turecka. Medzi príklady, ktoré uvádza miestny úrad, patria zvonček, čerešňa z Erzincanu, rastlina Bindebirdelik a kvitnúca rastlina Munzur. Neodtrhávajte rastliny a neopúšťajte turistické chodníky. Medzi divokú faunu patrí dva druhy horských kôz – kôza s rohom a bezzubá kôza – a tetrava. Videnie týchto zvierat je otázkou šťastia; je lepšie ich pozorovať z diaľky pomocou ďalekohľadu. Pozrite sa aj do neba, pretože v oblasti žijú orly, sup, sokoly a vzácny druh – orol skalný. V parku žijú aj cicavce ako vlci, líšky, medvede, rysy a vydry; neprichádzajte k zvieratám a nedávajte im jedlo. V riekach Munzur Suyu a Mercan Deresi žijú vzácne druhy pstruhov, ktoré sú typické pre túto oblasť. Miestny úrad uvádza, že pstruhy sa vyskytujú v oblasti, ktorá sa rozprestiera 80 kilometrov od prameňov. Pred rybolovom si overte, či potrebujete povolenie a aké sú zákazy. Kempovanie, piknik, športový rybolov a turist

Munzur hory.
Poslednou zastávkou sú pohoria Munzur. Tieto pohoria sa rozprestierajú medzi mestami Tunceli a Erzincan; tento text sa zameriava len na časť, ktorá sa nachádza v oblasti Tunceli. Táto zastávka nie je o lezení, ale o pohľade z údolia na hory a o porozumení týmto horám. Podľa miestneho úradu pohoria Munzur, alebo tiež Mercan, sú pokračovaním východných Taurus a tvoria severozápadnú, severnú a severovýchodnú časť regiónu. Sedemdesiat percent územia je horské, 25 percent je plošina, a len 5 percent je nížina. Najvyšším bodom regiónu je Akbaba Tepesi, s výškou 3 463 metrov, ktorý sa nachádza na východných svahoch pohoria Munzur. Horné časti pohoria vytvárajú prírodnú hranicu na severe a severozápade regiónu. Počas cesty si všimnete, že nadmorská výška sa postupne zvyšuje zo severu na juh, a keď prídete k tomuto miestu z pobrežia jazera v Perteku, tento rozdiel pocítite. Je dôležité si uvedomiť, že hory sú ako "strecha", ktorá zbiera vodu. Rieky Karasu a Murat sú hlavné zdroje vody v tomto regióne. Rieka Munzur, ktorá preteká v rámci regiónu, spolu s potokmi Pülümür a Tahar, sa v južnej časti vylieva do vodnej nádrže Keban. Týmto spôsobom je prvá zastávka, jazero, a táto posledná zastávka, hory, dvoma koncami tej istej vodnej príbehu. Zamerajte svoj pohľad na vyššie polohy a prečítajte si "príbeh" holých, strmých svahov. Podľa miestneho úradu má táto oblasť kontinentálne podnebie, preto sa odporúča návšteva v období od júna do septembra. Pred odchodom si overte aktuálnu situáciu, pretože počasie v horách sa môže rýchlo meniť. V horách sa nachádzajú aj jazerá. Stránka o jazerách uvádza, že v pohoriach Munzur a v susedných pohoriach Mercan, Avcı a Karasakal sa nachádzajú malé ľadovcové a kráterové jazerá, ktoré vznikli zaplnením ľadovcových kotlin a oblastí so zosuvmi. Z hľadiska turistiky sú dôležité jazerá Karagöl, Koçgölü, Şer Gölü, Dilincik Gölü, Çimli Gölü, Mercan Gölleri a Katır Gölleri. Na stránke o národnom parku sa uvádza, že kráterové jazerá sa nachádzajú v nadmorskej výške 2000 až 3000 metrov. Informácie o tom, ako sa k týmto jazerám dostať, ako dlho trvá túra a aká je jej náročnosť, v dostupných zdrojoch nie sú. Ak chcete navštíviť tieto jazerá, poraďte sa s miestnym úradom a s miestnymi úradmi. Pre fotografovanie sa zamerajte na pohľad z údolia
Komentáre
Načítava sa...
