
Exkurzia z Kahramanmaraş do oblasti Kale a Domuztepe.
Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť
Táto trasa predstavuje Kahramanmaraš v troch rôznych časových vrstvách: hrad na kopci v centre mesta, ktorý bol opravovaný od obdobia neskorého Hetiťanov; mešitu južne od hradu, ktorá odráža architektúru obdobia Dulkadiroğlu; prírodnú rezerváciu na okraji mesta a archeologický výkop v nížine južne od mesta, ktorý je starý viac ako šesť tisíc rokov. Trasa sleduje geografiu. Začnete ráno v centre mesta, okolo poludnia sa presuniete po ceste do Gaziantepu do prírody a poslednú časť dňa strávite v okolí výkopu v oblasti Pazarcık. Prvé dve zastávky sú od seba vzdialené pešo. Hrad sa nachádza v centre mesta, severne od mešity Ulu Camii. Na oficiálnej stránke sa uvádza, že presný dátum výstavby hradu nie je známy, ale z nápisu vyplýva, že bol postavený za vlády neskorého Hetiťanského kráľa III. Halpuruntaša (810-783 pred naším letopočtom). Hrad bol v priebehu stáčí opakovane opravovaný, až po dobu až po obdobie republiky. Mešita Ulu Camii bola postavená v rokoch 1442-1454 podľa záznamov v nadáciách, a v roku 1501 bola zrekonštruovaná za vlády Alaüddevle. Návšteva týchto dvoch pamiatok v nadväznosti jedna za druhou uľahčuje pochopenie, prečo sa mesto rozvíjalo okolo hradu a aký vzhľad získalo v období bejov. Treťou zastávkou je prírodná rezervácia Kapıçam. Táto rezervácia bola vyhlásená 26. septembra 2008 a nachádza sa na ceste do Gaziantepu, juhovýchodne od centra mesta. Botanická záhrada s rozlohou 5 hektárov obsahuje 425 druhov rastlín a tri umelé jazierka poskytujú životné prostredie pre vtáky a hmyz. Po kameni a histórii je táto zastávka určená na prechádzky a oddych. Poslednou zastávkou je archeologický výkop Domuztepe. Výkop sa nachádza v oblasti Pazarcık, blízko Emiroğlu, v Marashskej nížine medzi horami Taurus a Amanos. Podľa zdrojov, osídlenie na ploche približne 20 hektárov sa datuje do obdobia kultúry Halaf, medzi rokmi 6000-5500 pred naším letopočtom. Jedná sa o archeologický výkop; informácie o vstupe a návšteve nie sú k dispozícii na oficiálnych stránkach, preto je potrebné sa pred odchodom poradiť s miestnym kultúrno-turistickým úradom a s mestskou radnicou v Pazarcık. Na celú trasu je potrebné auto. Vzdialenosti medzi zastávkami a čas potrebný na presun nie sú uvedené, preto si vypočítajte trasu pomocou mapovej aplikácie. Prevádzkové hody zariadení a oblastí sa môžu meniť. Aktu Zdroje:
- Kultúrny portál, Hrad Kahramanmaraş, https://www.kulturportali.gov.tr/turkiye/kahramanmaras/gezilecekyer/kahramanmaras-kalesi
- Krajská organizácia kultúry a turizmu Kahramanmaraş, Hrad Kahramanmaraş, https://kahramanmaras.ktb.gov.tr/TR-152588/kahramanmaras-kalesi.html
- Vláda provincie Kahramanmaraş, Historické sídla a náboženské pamiatky, https://www.kahramanmaras.gov.tr/tarihi-konaklar-ve-dini-degerler
- Krajská organizácia kultúry a turizmu Kahramanmaraş, Veľká mešita (Ulu Cami), https://kahramanmaras.ktb.gov.tr/TR-152463/ulu-cami.html
- Oddelenie pre tlač Ministerstva kultúry a turizmu, Veľká mešita (Ulu Cami) bola opäť otvorená pre verejnosť, https://basin.ktb.gov.tr/TR-448838/kahramanmaras-ulu-camii-yeniden-ibadete-acildi.html
- Krajská organizácia kultúry a turizmu Kahramanmaraş, Prírodná rezervácia Kapıçam, https://kahramanmaras.ktb.gov.tr/TR-277382/kapicam-tabiat-parki.html
- Ministerstvo školstva, Vzdelávacie prostredia mimo škôl, Prírodná rezervácia Kapıçam, https://okuldisiogrenme.eba.gov.tr/mekan-detay/kapicam-tabiat-parki-5421
- Obec Pazarcık, Archeologické nálezisko Domuztepe, https://www.pazarcik.bel.tr/kent-rehberi/tarihi-yerler/domuztepe-hoyugu
- Internet Archaeology, Healey a Campbell, Domuztepe, https://intarch.ac.uk/journal/issue26/20/2.html
Zastávky trasy

Hrad Kahramanmaraş.
Hrad sa nachádza v centre mesta, na vyvýšenine nad Veľkou mešitou. Podľa portálu Kultúra je južná strana vyvýšeniny strmá a vysoká, zatiaľ čo severná strana má mierny sklon. Preto je najlepšie vnímať stavbu postupným výstupom zo severa. Pohodlná obuv je na nerovnom teréne veľmi užitočná. Pri vstupe sa zastavte a najprv si prezrite celkový vzhľad hradieb. Hradby majú obdĺžnikový pôdorys a podľa dostupných zdrojov sú v priemere 1,70 metra hrubé. Vonkajšie steny bastiónov sú postavené z opracovaných kameňov, zatiaľ čo vnútorné steny sú postavené z kamenného materiálu. Rozdiel medzi týmito dvoma materiálmi je ľahko rozpoznateľný pri bližšom pohľade na stenu. Presný dátum výstavby hradu nie je známy. Podľa informácií z úradu je pri archeologických výkopoch v okolí hradu nájdených mnoho artefaktov z obdobia neskorého Hetietskeho impéria. Podľa rovnakého zdroja, nápis na soche známej ako "Lev z Marashu" naznačuje, že hrad bol postavený neskorohetietským kráľom III. Halpuruntašom (810-783 pred naším letopočtom). Lev z Marashu je dnes múzejný artefakt a nemal by byť hľadaný v hrade, ale mal by byť len pripomienkou dávnej identity mesta. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že v 17. storočí sa lev nachádzal pri vstupe do hradu. V nasledujúcich storočiach bol hrad viackrát opravovaný a rozširovaný počas období Asýrčanov, Médov, Peržanov, Kráľovstva Kappadokie, Rimanov, Byzantov, Anatólskej Selčukov, Osmanského impéria a Republiky. Pri pohľade na hradby si uvedomte túto vrstvenú históriu. Na vrchole vyvýšeniny sa otočte smerom k nížine; podľa informácií z úradu má hrad vďaka svojej polohe výhľad na celú nížinu a okolie. Z tejto výšky je možné lepšie pochopiť usporiadanie mesta, čo je hlavným benefitom návštevy. Pre fotografovanie si vyberte ráno alebo večer, keď je svetlo jemnejšie. V roku 2017 bola v hrade zahájená rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bola dokončená v roku 2020 spolu s úpravami a revitalizáciou interiéru. Hrad bol otvorený pre verejnosť 5. júna 2020. Aktuálne informácie o otváracích hodinách a podmienkach vstupu nájdete na stránke miestneho kultúrneho a turistického úradu. Adresa, ktorá sa uvádza v zdrojoch, je Şehit Muallim Hayrullah Caddesi. Doprava do hradu je jednoduchá mestskými autobusmi, minibusmi a taxíkmi. Keďže je to pr

Ulu Cami v Kahramanmaraş.
Po zostúpení z hradu sa dostanete na mestské námestie, kde sa nachádza mešita Ulu Cami. Podľa informácií z úradu guvernéra sa táto budova nachádza južne od hradu, na mestskom námestí. Adresa úradu kultúry a turistiky je Atatürk Bulvarı, Kurtuluş Mahallesi. Toto miesto je dôležitým miestom z hľadiska architektúry a histórie mesta. Najprv sa zastavte pred nádvorím alebo pred budovou a obzrite si celkový výzor. Podľa informácií z úradu guvernéra, ak sa pozrieme na zakladateľské dokumenty, mešita bola postavená v rokoch 1442-1454 vládcou Dulkadiroğlu Beyliği, Süleymanom Beyom. Ten istý zdroj uvádza, že Süleymanov syn, Alaüddevle, mešitu v roku 1501 opravil a obnovil. V tlačovej správe ministerstva sa uvádza, že Alaüddevle Bozkurt Bey v 16. storočí rozšíril budovu. Kvôli týmto rozdielom v informáciách je správnejšie spomenúť obe obdobia, namiesto toho, aby sme budovu pripisovali jednému konkrétnemu roku. Mešita patrí do kategórie mešít s drevenými strechami. Vonkajšie rozmery sú 22 x 40,90 metra (vnútorné priestory), 5,30 x 40,90 metra (místo pre modlitbu) a jedna minaret s jedným balkónom. Dĺžka fasády, ktorá dosahuje 40,90 metra, dodáva budove horizontálny a plochý vzhľad. V stenách fasády sa používali drevené trámy, hrubo opracované kamene a drobný kameň. Príďte bližšie k stene a sledujte, ako drevené trámy prebiehajú medzi radmi kameňov. Podľa informácií z úradu guvernéra, v budove je viditeľný vplyv Mamlúkov a Selčukov. Úrad kultúry a turistiky hovorí o charakteristických rysoch architektúry období beylik a raného anatólskeho selčuckého štýlu. Minaret, zdobený ornamentálnymi prvkami, a portál s mukarnasom sú prvky, ktoré dodávajú budove jedinečnosť. Mukarnas sú stupňovité, vytesané prvky, ktoré sa nachádzajú v oblúkoch. Pozrite sa na portál spredu a potom zdvihnite hlavu a pozrite sa na mukarnas. Ornamenty na minarete, portáli, mihrábe a púlpite sú prvky, ktoré úrad kultúry a turistiky považuje za dôležité. Mešita Ulu Cami je budova, ktorá bola svedkom dôležitých udalostí v histórii mesta. Rekonštrukcia, ktorú realizovala Generálna správa pre nadácie, bola dokončená a mešita bola znovu otvorená pre verejnosť v roku 2026. Mešita je miesto uctievania; pri vstupe si zujte topánky. Vyberte si

Prírodný park Kapıçam.
Kapıçam je prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza na ceste medzi Kahramanmaraş a Gaziantep, juhovýchodne od centra mesta. Táto oblasť bola oficiálne vyhlásená za prírodnú rezerváciu 26. septembra 2008. Na stránke Ministerstva školstva sa uvádza, že do parku sa dá dostať aj verejnou dopravou, konkrétne autobusom číslo 40, ktorý odchádza z centra mesta. Aktuálne informácie o trase a cestovnom ráde si overte v relevantných zdrojoch. Vzhľadom na svoju polohu pri ceste je park ľahko dostupný aj autom. Najvýraznejšou časťou parku je botanická záhrada. Táto záhrada zaberá plochu 5 hektárov a podľa informácií z úradu a stránky ministerstva obsahuje 425 druhov vzácnych, endemitických, bylín a drevnatých rastlín. Endemitický druh je druh, ktorý sa prirodzene vyskytuje len v určitej oblasti. V záhrade sa nachádzajú tri umelé jazierka. Podľa informácií na stránke ministerstva tieto jazierka vytvárajú jedinečné prostredie a priťahujú rôzne druhy hmyzu, ako aj niektoré druhy vtákov. Prechádzka v pomalom tempe pri brehu jazierka a tiché pozorovanie je ideálnym spôsobom, ako pozorovať divokú prírodu. Táto oblasť je tiež vhodná na pozorovanie a fotografovanie divokých zvierat. Pri prechádzke si všímajte rastliny a porovnávajte ich podľa toho, či sú bylinné alebo drevnaté. Park je v zdrojoch popisovaný ako miesto, ktoré ponúka bohaté príležitosti pre prírodnú fotografiu, vďaka tunelom stromov a sezónnym farbám. Preto si naplánujte návštevu v závislosti od ročného obdobia. Okrem botanickej záhrady a umelých jazier sa v prírodnej rezervácii nachádza aj pikniková zóna a stanovište pre chov tetrov. V parku sa tiež nachádza samostatná zóna pre rekreáciu, pričom hlavnou témou tejto trasy je prechádzka v prírode. V piknikových zónach sú vyhradené miesta na grilovanie a rozdpaľovanie ohňa. Rozdpaľujte oheň len na týchto miestach a buďte opatrní, aby ste predišli požiarom. Park je domovom rôznych druhov zvierat, preto ich nekŕmte a nerušte ich život. Nezabudnite si odniesť všetky odpadky. Na stránke sa uvádza, že oficiálne stanovená doba návštevy neexistuje, ale oblasť je zvyčajne otvorená počas denného svetla. Niektoré zariadenia v parku môžu byť sezónne zatvorené, preto si pred návštevou zistite informácie u príslušných úradov. Táto zastávka na trase predstavuje odpočinok a možnosť prechádzky po návšteve centra mesta, kde je veľa kamenných a historických pamiatok. Nezabudnite si vziať vodu, klobúk a pohodlnú obuv. Po odchode z parku budete pokračovať po ceste

Domuztepe, archeologická lokalita.
Domuztepe je mohylové sídlisko nachádzajúce sa v oblasti Maraş, v okrese Pazarcık, v blízkosti dediny Emiroğlu. Obec Pazarcık sídlisko zobrazuje medzi dedinami Kelibişler a Emirler. Toto miesto je archeologická výkopová lokalita; nepovažujte ho za múzeum alebo upravenú turistickú trasu. Informácie o vstupe a podmienkach návštevy nie sú zverejnené, preto sa pred odchodom poraďte s miestnym kultúrno-turistickým úradom a s obcou Pazarcık. Výkopová lokalita je chránená archeologická oblasť; vstup bez povolenia je zakázaný a zbieranie nálezov z povrchu je nepovolené. Podľa článku v časopise Internet Archaeology sa mohyla nachádza v oblasti Maraş, medzi mestami Gaziantep a Kahramanmaraş, v údolí medzi horami Toros a Amanos. Článok uvádza, že rozloha sídliska je približne 20 hektárov. Mohyla bola objavená v roku 1994. V rokoch 1995 až 2006 v nej vykonávala výkopové práce spoločná skupina z University of Manchester a UCLA, pod vedením Stuarta Campbella a Elizabeth Carter. Od roku 2008 pokračujú práce na sídlisku University of Manchester a British Museum. Dátovanie sídliska sa odhaduje na obdobie približne 6000 – 5500 pred naším letopočtom. Obec Pazarcık uvádza rovnaké časové obdobie a pripisuje lokalitu do obdobia neskorého neolitu a kalolitu, teda do kultúry Halaf. Halaf je kultúrna oblasť, ktorá sa rozprestierala v severnej časti Úrodného polmesiaca. Podľa článku v tomto období dochádzalo k silnej výmene materiálov a nápadov medzi jednotlivými sídliskami. Pri výkopoch boli odhalené komplexné architektonické prvky a bohatá materiálová kultúra. Medzi nálezmi sú prevažne maľované keramické výrobky, figúrky zvierat a ľudí. Boli nájdené aj pečiatky s rytinami a ich odtlačky. Zoznam obsahuje aj jemne spracované kamenné misky, mlecí kameň, nástroje z kostí a opracované kamenné predmety z obsidiánu. Obsidián je tmavé, prírodné sklo vulkanického pôvodu. Na mohyle bolo nájdených viac ako 10 000 kusov obsidiánu, čo predstavuje približne 18-20 % všetkých opracovaných kamenných nálezov. Chemická analýza malého počtu vzoriek obsidiánu ukázala, že pochádzajú z rôznych zdrojov, čo naznačuje, že sídlisko bolo súčasťou rozsiahlej siete kontaktov. Mohyla je umelá vyvýšenina, ktorá vznikla v priebehu dlhodobého osídľovania. V údolí môžete takéto miesta vnímať takto. Na ochranu lokality sledujte výhľad z povolených miest a fotografujte z diaľky. Trasa tu končí a cesta sa vráti do mesta Kah
Komentáre
Načítava sa...
