Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye
Deň v Kütahyi: Cesta z Çinide do Aizanoi.
Kultúrny4 Zastávka

Deň v Kütahyi: Cesta z Çinide do Aizanoi.

Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Táto trasa vám umožní preskúmať tri odlišné vrstvy Kütahye počas jedného dňa: drevenú civilnú architektúru, kamenné a keramické dedičstvo obdobia Germiyan a rozsiahle staré mesto z obdobia Rímskej ríše. Ráno začneme návštevou múzea Kossuth Evi v centre mesta. Tento drevený dom z 18. storočia ukazuje usporiadanie interiéru typického domu v Kütahye, vrátane izieb, skríň a sedadiel. Návštevnosť domu, ktorá sa začala v rokoch 1850-1851, je dokumentovaná listami a odevmi vystavenými v múzeu, ktoré ponúkajú historický pohľad na túto dobu. Následne prejdeme do blízkeho múzea keramiky. Imaret (charitatívna časť) kláštora, ktorý v roku 1411 nechal postaviť posledný vládca Germiyan, II. Yakup, dnes slúži ako múzeum, ktoré prezentuje keramiku z Kütahye a Izniku od 14. storočia až po súčasnosť. Kamenná zakladateľská tabuľa pri vstupe a kopia dohody z roku 1766, známej ako "Fincancılar Anlaşması", ukazujú, že keramika nebola len dekoratívnym prvkom, ale aj organizovaným remeslom. Treťou zastávkou je Kütahya hrad, známy aj ako Hisar. Táto štruktúra, ktorá sa skladá z troch častí: horný, vnútorný a dolný hrad, bola založená v byzantskej dobe a zachovala si prvky z období Selčukov, Germiyanov a Osmanskej ríše. Záznamy o 72 vežiach od Evliya Čelebiho a štruktúra z rokov 1377-1378, ktorú nechal postaviť Germiyanoğlu Süleyman Şah, vám pomôžu lepšie porozumieť histórii mesta z výšky. Spoločný prvok tejto trasy je, že kláštor v múzeu keramiky a štruktúra Kale-i Bala v hrade pochádzajú z rovnakého obdobia Germiyan. Po obede sa presunieme do starobylého mesta Aizanoi v Čavdarhisar, kde sa nachádza najdlhšia zastávka trasy. Táto cesta sa najlepšie absolvuje autom; pre aktuálne informácie o čase jazdy a vzdialenosti použite mapu alebo sa informujte v krajskej správe. V Aizanoi sa na vyvýšenine nachádza chrám boha Zeusa, vedľa neho je divadlo a štadión, kolonáda, okrúhle priestory (macellum) pri rieke a mosty cez rieku Penkalas. Táto lokalita vám pokojne zaberie dve hodiny. V roku 2012 bola táto lokalita zaradená do zoznamu predbežných svetových dedičstiev UNESCO a ukončí tak deň prehliadkou najrozsiahlejšej pamiatky mesta. Logika tejto trasy je jednoduchá: najbližšie zastávky v meste sa navštevujú ako prvé, prehli Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu:

Kütahya Merkez, Kütahya
Kultúrny
4 Zastávka
~5 h 45 min na miestach
Cesta ~40,1 km · 1 h 18 min
Spolu ~7 h 3 min
6. novembra 2026

Zastávky trasy

1
Kossuth Evi Müzesi (Macar Evi)

Múzeum Kossuthovho domu (Maďarský dom).

~45 min tu
Börekçiler Mahallesi, Macar Sokak, Kütahya

Začíname prehliadkou domu v Kütahyi, ktorý ukazuje civilnú architektúru regiónu zvnútra. Táto budova, známa medzi miestnymi obyvateľmi ako "Maďarský dom", je dom z 18. storočia. Ministerstvo kultúry a turistiky dom obnovilo a múzeum bolo otvorené pre verejnosť 19. septembra 1982. Najprv sa niekoľko minút venujte pozorovaním fasády, ktorá smeruje do záhrady, a venujte pozornosť proporciám drevenej konštrukcie. Dom má dva poschodia a sedem izieb. Prvé poschodie je usporiadané ako recepčná miestnosť. V tomto poschodí sa nachádza kuchyňa, jedáleň, rodinná izba, pamätná izba, pracovňa a hlavná izba. Pri prehliadke jednotlivých izieb sa pokúste rozlíšiť ich funkciu podľa názvu. V izbách sa nachádzajú vstavané skrine, komody, krb, vyrezávaná nádoba na limonádu, police a sedacie lavice. Pozorovanie toho, ako sú skrine a komody umiestnené v izbách, je najrýchlejší spôsob, ako pochopiť vnútornú logiku tradičného domu v Kütahyi. Prvky ako vyrezávaná nádoba na limonádu a krb sú pekné detaily pre fotografie; informujte sa u pracovníkov múzea o možnostiach fotografovania. Názov domu pochádza od Lajoša Kossutha, ktorý tu v rokoch 1850-1851 s rodinou žil ako hosť. Kossuth a jeho spoločníci boli poslaní do Kütahyi 16. februára 1850; hovorí sa o skupine asi 150 utešencov. V pracovni môžete vidieť príklady listov v turečtine, ktoré Kossuth napísal vlastnou rukou počas pobytu v Kütahyi, a jeden z jeho básní. Podľa oficiálneho popisu múzea bola v tej istej dobe vytvorená aj učebnica turečtiny. Okrem osobných vecí sú vystavené aj maďarské odevy z 19. storočia. Etnografické artefakty predstavujú bežné predmety v typickom dome v Kütahyi. Pri pohľade na tieto dve skupiny artefaktov vedľa seba si môžete predstaviť usporiadanie interiéru hosťovského domu. Jednou z stránok návštevy je aj vzťah medzi mestami: tento pobyt je považovaný za začiatok partnerského vzťahu medzi Kütahyi a mestom Pécs v Maďarsku. Múzeum je zatvorené v pondelok; pre otváracie hodiny a vstupné poplatky navštívte stránku muze.gov.tr. Ak prídete skoro ráno, budete môcť prehliadnuť izby pokojne a bez spěchu. Štyridsaťpäť minút je dostatočný čas na prehliadku izieb a zastavenie sa v pracovni. Po odchode si dajte krátku prestávku v záhrade a pripravte sa na ďalšiu zastávku.

Múzeum Kossuth Evi sa nachádza v centre mesta Kütahya, na ulici Macar v štvrti Börekçiler. Je to tradičný turecký dom z 18. storočia. V ľudových kruhoch je známy aj ako "Macarský dom". Bol zrekonštruovaný Ministerstvom kultúry a turistiky a pre verejnosť bol otvorený ako múzeum 19. septembra 1982. Dnes je súčasťou Kütahya Múzejného riaditeľstva. Múzeum je venované pamäti maďarského štátnika a právnika Lajoša Kossutha (1802-1894), ktorý spolu so svojou rodinou v tomto dome žil v rokoch 1850-1851. Podľa oficiálnych informácií múzea, Kossuth pripravil návrh ústavy pre Maďarsko počas svojho pobytu v tomto dome v Kütahyi. Kossuth a jeho skupina približne 150 ľudí opustili Maďarsko v auguste 1849 a najprv sa presunuli do Vidin, a potom do Šumnu. Osmanská vláda sa rozhodla presunúť túto skupinu do Kütahyi, kde ju považovala za bezpečnejšie miesto. Skupina bola do Kütahyi presunutá 16. februára 1850 a v meste zostala približne jeden a pol roka. Guvernér Süleyman Bey privítal hostí a rodina Kossuth bola umiestnená v tomto dome z 18. storočia. Počas svojho pobytu v Kütahyi Kossuth napísal aj svoj prvý turecký gramatický učebnicu, ktorý začal písať v Šumnu. V textoch múzea sa tiež uvádza, že Kossuth posielal listy predstaviteľom rôznych krajín z Kütahyi. Vďaka tomuto pobytu boli medzi Kütahyou a mestom Pécs v Maďarsku nadviazané a rozvíjané partnerské vzťahy. Budova je architektonickým príkladom civilnej architektúry v Kütahyi. Dom je dvojposchodová drevená stavba so siedmimi izbami, orientovaná do záhrady. Prvé poschodie je spoločenská časť domu. Nachádza sa tu kuchyňa, jedáleň, rodinná izba, pamätná izba, pracovňa a hlavná izba. V izbách sa nachádzajú vstavané skrine, komody, krb, vyrezávaný podnos na vodu, police a sedadlá. Tento mobiliár ukazuje, ako bol v tradičnom dome v Kütahyi usporiadaný životný priestor. V múzeu sú vystavené osobné veci Kossutha, listy, ktoré napísal počas svojho pobytu v Kütahyi, a maďarské odevy z 19. storočia. Okrem toho sú tu vystavené aj etnografické artefakty typické pre klasický dom v Kütahyi. V pracovni je možné vidieť príklady listov a básní, ktoré Kossuth napísal vlastnoručne v turečtine. Pri pohľade na tieto dve kolekcie je možné si v domácom prostredí predstaviť každ Aktuálne informácie si môžete overiť na stránke múzea na adrese muze.gov.tr. Na tej istej stránke je uvedené, že múzeum je zatvorené v pondelok. Keďže múzeum sa nachádza v centre mesta Kütahya, môže byť zahrnuté do prehliadky mesta. Na oficiálnej stránke sú medzi blízskymi múzeami uvedené aj Kütahya Çini Müzesi (Múzeum keramických dlaždíc) a Aizanoi Örenyeri (archeologická lokalita Aizanoi). Ak navštívite múzeum keramických dlaždíc spolu s týmto múzeom, budete mať možnosť vidieť civilnú architektúru mesta a tradíciu keramických dlaždíc počas jedného pol dňa.
2
Kütahya Çini Müzesi

Múzeum keramických dlaždíc v Kütahyi.

~1 h tu
Paşamsultan Mah. Gediz Caddesi No:4 43050 Kütahya

Múzeum čini sa nachádza v časti imaret komplexu Germiyan, ktorý sa nachádza vedľa mešity Ulu Camii. Komplex nechal postaviť posledný vládca Germiyan, II. Yakup Çelebi, v roku 1411. Komplex pozostával z imaretu, medresy, modliteľne, knižnice a kúpeľov. Časť, ktorá bola premenená na múzeum, je imaret a mauzóleum. Ministerstvo budovu zrekonštruovalo a múzeum bolo otvorené pre verejnosť v roku 1999. Najprv sa zameriajte na kamennú nadpisovú tabuľu pri vstupe. Tabuľa má 39 riadkov a je napísaná v turečine arabským písmom. Obsahuje informácie o miestach, ktoré boli venované, o príjmoch nadácie, o odmenách pre zamestnancov a o tom, ako sa majú správať hostia medresy. Pretože bola medresa zničená v 60. rokoch, táto tabuľa je základným dokumentom, ktorý umožňuje čitateľovi porozumieť histórii komplexu. Po vstupe sa dostanete do centrálnej časti s kupolou a umývačkou rúk. Do centrálnej časti vedú tri kupoly a dve miestnosti. Celovitá mramorová umývačka rúk, známa ako "Nebeská umývačka rúk," je v centre tejto časti. Postavte sa pod kupolu a sledujte symetriu priestoru a otvory. Exponáty sú usporiadané chronologicky a obsahujú vzorky vyrobené v Kütahyi a Izniku od 14. storočia do súčasnosti. Môžete vidieť architektonické prvky z čini, tabule s nápismi, vázy, taniere, panely a domáce potreby vyrobené z čini. Ak budete postupovať v správnom poradí, ľahšie si všimnete, ako sa v priebehu času menili vzory a farby. V časti mauzólea sa nachádza činiová truhla II. Yakupa; vnímajte ju len ako architektonický prvok a preskúmajte kamenárske práce a činiové obklady. Oficiálne vyhotovenie múzea hodnotí túto truhlu ako najstarší príklad čini v architektonickej štruktúre. V múzeu je vystavená aj kópia dohody z roku 1766, známej ako "Dohoda o šálkach"; originál sa nachádza v Národnej knižnici v Ankare. Tento dokument zaznamenáva zmluvu medzi vládcom a majstrami a zamestnancami 24 činiových a šálkových dielní v Kütahyi v danom roku. Záznam o jednotlivých odmenách a počte dielní by mal byť chápaný ako zdroj, ktorý ukazuje organizáciu tohto remesla v danej dobe. Na skle vitrín sa môžu vyskytovať odlesky; na fotografovanie je vhodné zmeniť uhol. Múzeum je zatvorené v pondelok; pre otváracie hodiny a podmienky vstupu navštívte stránku muze.gov.tr. Šesťdes

Múzeum keramických obkladov v Kütahyi sa nachádza v centre mesta, v štvrti Paşamsultan, vedľa mešity Ulu Cami. Budova múzea je zachovanou časťou komplexu Germiyan. Vládca Germiyan, II. Yakup Çelebi, vládol v rokoch 1387 až 1429 a komplex nechal postaviť v roku 1411. Komplex pozostával z kuchyne, medresy, modliteľne, knižnice a kúpeľov. Časť, ktorá sa dnes používa ako múzeum, je časť komplexu, ktorá slúžila ako kuchyňa a mauzóleum. Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu budovu zrekonštruovalo a v roku 1999 ju otvorilo ako múzeum keramických obkladov. Generálne riaditeľstvo pre kultúrne pamiatky a múzeá uvádza dátum otvorenia ako 5. marca 1999. Pri návšteve múzea začnite pozorovaním architektúry budovy. Stredná miestnosť, s kupolou a umývadlom, vedie do troch kupolovitých priestorov a dvoch miestností. Vďaka celému mramorovému umývadlu v strednej miestnosti je budova známa aj ako "Nebeské umývadlo". Na ľavej strane vstupných dverí múzea sa nachádza nápis komplexu. Tento nápis patrí medrese, ktorá bola neskôr zničená; podľa zdrojov bola medresa zničená v 60. rokoch 20. storočia. Kamenný nápis sa skladá z 39 riadkov a je napísaný v turečtine arabským písmom. V texte sú uvedené miesta, na ktoré boli prostriedky venované, príjmy nadácie, mzdy pre zamestnancov a spôsob, akým sa majú správať hostia navštevujúci medresu. Preto je tento nápis dokumentom, ktorý umožňuje čitateľovi porozumieť systému nadácie v období Germiyan. Pozorne si všímajte veľkosť kameňa a usporiadanie riadkov, a to zblízka aj z diaľky. Mauzóleum je postavené z opracovaného kameňa. Nachádza sa tu keramický sarkofág II. Yakupa Beya; tento sarkofág je príkladom použitia keramiky ako architektonického prvku. V vitrínach múzea sú chronologicky usporiadané keramické architektonické prvky, keramické nápisy, vázy, taniere, panely a keramické predmety pre domácnosť, ktoré boli vyrobené v Kütahyi a Izniku od 14. storočia do súčasnosti. Vďaka chronologickému usporiadaniu môžete sledovať zmeny v farbách, vzoroch a tvaroch v priebehu storočí. Pri pozorovaní architektonických prvkov premýšľajte o tom, ako bola keramika používaná ako povrchový materiál na stenách budov. Pri tanieroch, vázach a paneloch venujte pozornosť kompozícii vzorov a prechodom farieb. Sekcia s predmetmi pre domácnosť ukazuje, že keramika bola nielen dekoratívnym prvkom, Pri vstupe sa informujte u pracovníkov ohľadom pravidiel pre fotografovanie a manipuláciu s predmetmi. Múzeum je zatvorené v pondelok; túto informáciu nájdete aj na stránke muze.gov.tr. Pred návštevou si overte otváracie hodiny a podmienky vstupu na stránke muze.gov.tr, pretože sa môžu meniť. Múzeum sa nachádza v centre mesta a je ľahko dostupné, pretože sa nachádza vedľa mešity Ulu Cami. Na stránke muze.gov.tr nájdete aj informácie o ďalších múzeách v okolí, vrátane múzea Kossuth Evi. Je ľahké ho zaradiť do jednodňového výletu, ktorý zahŕňa aj historické pamiatky v okolí.
3
Kütahya Kalesi (Hisar)

Kütahya hrad (Hisar).

~1 h 30 min tu

Hrad Kütahya, známy medzi obyvateľmi ako Hisar, sa nachádza na svahu nad mestom. Jeho obvodové hradby boli postavené v byzantskej dobe; hoci existujú rôzne zdroje, ktoré uvádzajú rôzne obdobia, najpresnejšie je hovoriť o byzantskej dobe. V nasledujúcich storočiach ho Selčukovci, Germiyanoğulları a Osmanský štát udržiavali opravami a rozsiahlymi úpravami. Hrad sa skladá z troch častí: horného hradu, vnútorného hradu a dolného hradu. Kvôli stúpaniu do kopca si prosím obujte pohodlnú obuv. Prvým, čo uvidíte, sú veže. Sú rozmiestnené v pravidelných intervaloch a na stenách sa nachádza kombinácia kamenných blokov, opracovaných kameňov a tehál. Evliya Čelebi hovorí o 72 vežiach; toto číslo je jeho záznam a nie je potrebné sa pokúšať ich počítať. Podľa popisu Evliyi mal horný hrad tri brány. Brána, ktorá smerovala na východ, mala tri vrstvy železných mreží a po oboch stranách sa nachádzali sochy bielych mramorových levov. Zistite sami, koľko z tohto popisu je dnes možné vidieť. Vnútorný hrad je popísaný ako vnútorný kruh, ktorý sa nachádza v západnom rohu horného hradu. Pod vežami na západnej strane sa nachádzajú priepasti; buďte opatrní pri prístupe k okrajom. V hornom hrade sa nachádza mešita Kale-i Bala, známa aj ako Orta Hisar Mescidi. Podľa nápisu na kamennom portáli bol tento objekt postavený v rokoch 1377-1378 Germiyanoğlu Süleyman Šahom. Z architektonického hľadiska si všimnite: kamenné bloky, opracované kamene v rohoch a dva rady drevených trámov medzi nimi, ktoré tvoria základňu minaretu. Mešita Dolného hradu, nachádzajúca sa v Dolnom Hisare, je malá stavba s šesťuholníkovým pôdorysom a je celá postavená z tehál. Pod ňou sa nachádza kamenná vodná stavba; pravdepodobne bola postavená, aby sa počas obliehania predišlo nedostatku vody. Podľa Evliyi bol dolný nový hrad postavený za účelom zásobovania vodou a je spojený s obdobím Fatiha Sultana Mehmeda. V hrade sa nachádzajú dve fontány a dve mešity. V hrade sa nachádza aj odpočívadlo a vyhliadka, ktoré boli postavené v období republiky a môžu byť použité na oddych a obdivovanie výhľadov na mesto. Obdivujte výhľad na Kütahyu z hradu; miestna správa popisuje tento výhľad ako zelený počas dňa a osvetlený večer. Hodiny blízke západu slnka sú ideálne pre pozorovanie svetla, zatiaľ čo v zime sneh dodáva hradu iný

Kütahya hrad, známy medzi obyvateľmi ako Hisar, je historický komplex opevnení, ktorý sa nachádza na vrchu nad mestom. Hrad sa nachádza v rámci mesta Kütahya a je jednou z najvýznamnejších pamiatok v jeho histórii. Text zverejnený na Kultúrnom portáli uvádza, že táto oblasť bola obývaná od starých čias. Opevnenie bolo postavené v byzantskej dobe; vzhľadom na rozdiely v zdrojoch, je najpresnejšie hovoriť o byzantskej pamiatke. Po byzantskej dobe hrad používali postupne Selčuki, Germiyanoğulları a Osmanský štát, ktorí ho postupne prestavovali a opravovali, čím dosiahol svoj súčasný vzhľad. Hrad sa skladá z troch častí: horného hradu, vnútorného hradu a dolného hradu. Veže sú umiestnené v pravidelných intervaloch a v stenách sa striedajú kamenné a tehlové prvky. Evliya Çelebi v svojej knihe "Cestopisy" spomína Kütahya hrad a zdroje uvádzajú, že podľa jeho záznamov mal hrad 72 veží. Podľa popisu Evliya Çelebi mal horný hrad tri brány. Brána, ktorá smerovala na východ, bola popísaná ako trojposchodová železná brána vedúca do trhu, a na oboch stranách vonku sa nachádzali sochy levov vyrobené z bieleho mramoru. Druhou bránou sa vstupovalo do dolného hradu. Vnútorný hrad sa nachádza v západnom rohu horného hradu a v tom istom popise sa uvádza, že jeho brána smerovala na východ. Podľa tohto popisu sa vo vnútri vnútorného hradu nachádzala mešita, obytné priestory pre dizdara (veliteľa) a jeho zamestnancov, dve obilnice a približne osem domov. V tom istom popise sa tiež uvádza, že veže na západnej strane sú v dobrom stave, zatiaľ čo ich spodná časť sa nachádza nad priepasťou. Vládny dokument uvádza, že dolný hrad bol postavený za vlády Fatiha Sultana Mehmeda. Podľa záznamov Evliya Çelebi bol dolný nový hrad postavený za účelom zabezpečenia zásobovania vodou. Zdroje hovoria o impozantnom hornom hrade, ktorý pochádza z byzantskej doby, čo naznačuje, že bol v období vlády Germiyanoğulları posilnený. Mešita Orta Hisar, ktorá sa nachádza v hornom hrade, je tiež známa ako Kale-i Bala. Z nápisu na kamennom vstupe sa dá zistiť, že túto mešitu nechal postaviť Germiyanoğlu Süleyman Şah v rokoch 1377-1378. Budova je postavená z kamenných blokov, rohy sú z opracovaného kameňa a strecha je pokrytá šindľami. V základe minaretu sú medzi opracovanými kameňmi umi Pozrite si, ako sa menia rady a tehly na vonkajšom povrchu hradieb; tu môžete vidieť stopy rôznych období rekonštrukcie. Kvôli nerovnému terénu a miestam s kamenitým povrchom sa odporúča obliecť si pohodlnú obuv. V správe úradu sa uvádza, že hrad ponúka odlišný výhľad v každom ročnom období a počas dňa: v lete je obklopený zelenou vegetáciou, v zime je obklopený bielym snehom a večer ponúka výhľad na osvetlené mesto. Pre fotografovanie sú vhodné neskoré popoludní a západ slnka. K hradu sa dá dostať autom; informácie o mestskej hromadnej doprave môžete získať na obecnom úrade. Pred návštevou si overte otváracie hodiny a prípadné obmedzenia na Kütahya Provincial Directorate of Culture and Tourism alebo na stránke úradu. Navštíviť v rovnaký deň aj múzeum Čini a múzeum Kossuth vám umožní vidieť rôzne obdobia mesta počas jedného dňa.
4
Aizanoi Antik Kenti (Örenyeri)

Antické mesto Aizanoi (archeologická lokalita).

~2 h 30 min tu
Aizanoi Örenyeri, Çavdarhisar, Kütahya

Aizanoi je archeologická lokalita nachádzajúca sa v okrese Çavdarhisar a predstavuje najdlhšiu zastávku na trase. Mesto je postavené v Interiégovom plate, približne 1085 metrov nad morom. Podľa archeologických výskumov má história mesta rozsiahlu, siahajúcu až do roku 3000 pred naším letopočtom. Do rímskej nadvlády sa dostalo v roku 133 pred naším letopočtom a svoje najväčšie obdobie zažilo približne v rokoch 50 – 250 po našom letopočte. Najprv navštívte chrám Zéusa, ktorý sa nachádza na vyvýšenom mieste. Chrám má vzácny pôvod, s dvojkomorovou štruktúrou a slúpiovými galériami. Pôvodná konštrukcia bola vysoká 9,30 metra a niesla masívne stĺpy. Na prednej strane je reliéf Zéusa, na zadnej strane reliéf Kybele; tieto prvky vnímajte skôr ako architektonické a dekoratívne. V stredoveku sa chrám premenil na pevnosť a v 13. storočí ho používali Čavdarské Tatárske kmeňy, a odtiaľ pochádza názov Čavdarhisar. V architektonických blokoch sa údajne nachádzajú vyobrazenia jazdectva, streľby z luku a hry na nástroje. Po chráme prejdite k divadlu a štadiónu, ktoré sú vedľa seba. Podľa informácií z krajského úradu má divadlo kapacitu 15 000 miest a štadión 13 500 miest. Dve kúpele v areáli, známe svojimi mozaikami, sú tiež cenným zdrojom informácií o každodennom živote v meste. Prejdite sa po slúpiovanej ulici, pozorujte dve agory, gymnázium a brány, a tak si vytvorte obraz o usporiadaní mesta. Je zaujímavé, že aj v období svojho rozkvetu mesto nemalo opevnenie, čo je dôležitý detail pre pochopenie jeho charakteru. Macellum, okrúhla budova pri rieke, pochádza z druhej polovice 2. storočia. Predávali sa tu mäso, hydina, pečivo, obilniny, olivový olej, špeciálne zelenina a ovocie, a najmä čerstvé a spracované pstruhy s omáčkou garum. Z piatich mostov, ktoré prechádzali riekou Penkalas (dnes Kocaçay), sa zachovali dva; ak je to možné, pokúste sa navštíviť as jeden z nich. Starobylé hrádze a vodné kanály ukazujú, ako bolo mesto organizované z hľadiska poľnohospodárstva a ochrany pred povodňami. Aizanoi bolo mesto, ktoré získalo štatút Neokoros, čo mu prinieslo privilégiá, ako sú investičné priority a oslobodenie od daní. V období skorého byzantského impéria bolo sídlom biskupstva a po 7. storočí stratilo svoj

Antické mesto Aizanoi sa nachádza v okrese Çavdarhisar v provincii Kütahya, na oboch brehoch rieky Penkalas (Kocaçay). Nachádza sa v Interiérnej Anatolskej plošine, vo výške 1085 metrov nad morom. Je to archeologická lokalita pod správou múzea v Kütahyi a nachádza sa v centre okresu. V roku 2012 bola táto oblasť zaradená do zoznamu predbežných lokalít svetového dedičstva UNESCO. História tohto mesta siaha do roku 3000 pred naším letopočtom, čo dokazujú nálezy z vykopávok v okolí chrámu Zeusa. V helenistickom období bola oblasť občas pod správou Bergamy a občas Bithýnie, a v roku 133 pred naším letopočtom sa stala súčasťou Rímskej ríše. Mesto, ktoré prosperovalo vďaka pestovaniu obilia, výrobe vína a vlny, zažilo svoj vrchol v 2. storočí nášho letopočtu a vtedy bolo vybavené mnohými budovami. Podľa informácií od vedenia múzea, aj počas svojho najväčšieho rozkvetu nemalo mesto opevnenie. V skorom byzantskom období bolo centrum biskupstva, ale od 7. storočia začalo strácať svoj význam. Chrámový areál sa v stredoveku premenil na pevnosť, a v 13. storočí ho používali Čavdarské kmene ako základňu, čo viedlo k pomenovaniu okresu Čavdarhisar. Starobylé ruiny boli znovu objavené európskymi cestovateľmi v roku 1824 a boli študované v rokoch 1830 a 1840. Nemecký archeologický inštitút vykopal prvýkrát v polovici 20. rokov 20. storočia a od roku 1970 prebiehajú pravidelné výkopové práce. Oficiálne zdroje radia Aizanoi medzi mestá ako Efes, Bergama a Side. V strede areálu sa nachádza chrám Zeusa, ktorý sa nachádza na západnom brehu rieky, v strede priestoru o rozmeroch 130,5 x 112 metrov, obklopeného stĺpovými galériami a postaveného na vyvýšenej plošine. V konštrukcii boli použité stĺpy v iónskom a korintskom štýle. Pod chrámom sa nachádza krytý priestor a schodisko vedúce doň vedie až k streche. Jeho akrotery sú zaujímavé z hľadiska dekorácie; na západnom fasádnom štíte sa nachádza busta Kybele obklopená akantovými listami, a na východnom štíte busta Zeusa. Nápisy na stenách prednej galérie chvália cisára Hadriána a Apuleia, ktorý pre mesto odvedil dôležité služby; vďaka týmto nápisom je štruktúra spojená s obdobím Hadriána. Keďže dátum výstavby je v zdrojoch Na stenách sa nachádzajú zoznamy cien tovarov, ktoré sa predávali na cisárskych trhoch, a tieto nápisy sú spojené s cenovou reguláciou cisára Diokleciána z roku 301. Oficiálne zdroje označujú túto stavbu ako budovu burzy. Severovýchodne od Macellumu sa nachádza kolonádová ulica, lemovaná obchodmi a galériami, ktorá je mostom spojená s chrámom Zeusa. Pri výstavbe tejto ulice boli použité architektonické prvky z ruin staršieho chrámu. Nad riekou Penkalas sa v staroveku nachádzali päť mostov, ktoré spájali obidve brehy; jeden bol drevený a slúžil len pre peších, štyri boli kamenné oblúkové mosty. Dnes sa z nich zachovali len dva. Na východnom brehu rieky sa nachádza okrúhla štruktúra s 16 stĺpmi, monumentálne hrobky mestských úradníkov a pohrebiská. Medzi ďalšie nálezy patria dve agory, gymnázium, brány, starobylá priehrada a vodné kanály. Odporúča sa začať prehliadku na mieste, kde sa nachádzali chrámy, a potom pokračovať k divadlu a štadiónu, k termálnym kúpeľom, k Macellumu a k kolonádovej ulici, pričom prehliadku ukončiť na mostoch. Táto oblasť je rozsiahla a otvorená; v lete je vhodné nosiť klobúk a mať so sebou vodu, a v chladnejších obdobiach roka sa oplatí mať so sebou vrstvu oblečenia na ochranu pred vetrom. Ranné hodiny a neskoré popoludnie sú ideálne, pretože vtedy je osvetlenie lepšie a zdôrazňuje reliéfy na budovách. Kvôli prebiehajúcim výkopom môžu byť niektoré časti pre verejnosť uzavreté. Aktuálne informácie o otváracích hodinách a vstupnom poplatku nájdete na stránke muze.gov.tr. Pred cestou do Çavdarhisaru z centra mesta Kütahya si zistite možnosti dopravy a miestnej dopravy.

Komentáre

0/1000

Načítava sa...

Mapa trasy

Informácie o trase
MestoKütahya Merkez, Kütahya
TypKultúrny
Zastávka4
Dátum6. novembra 2026
Radar TürkiyeAutorRadar TürkiyeZačať trasu