Tepeden Tırnağa

„Od hlavy až po päty“ je prezentácia-predstavenie, ktoré sa zameriava na spojivovú tkanivo fascie od jazyka...
Predstavuje si cestu, ktorá sa tiahne až po prstoch nôh. Rozplietava putá, ktoré tvoria priestor...
Pohybuje sa s cieľom znovu spojiť ľudí. Barın Han je živou "osobou", ktorá...
skúma možnosti využitia tela. Prostredníctvom prístupu založeného na dramaturgii tela sa vytvára príbeh, ktorý...
Snaží sa zachytiť tú charakteristickú črtu, ktorá definuje danú budovu, a tým ukazuje, ako sa v Barın Han vytvára „život“.
rozpráva o tom, čo získala. Hovorí o fyzických, kultúrnych, ekonomických a sociálnych aspektoch života v Bare.
ako sú prepojené, jeho poloha v oblasti Çemberlitaş, jeho architektúra a Emin Barın, od ktorého pochádza jeho meno.
Úryvky z jeho života a práce, jeho prepojenie s dnešnou dobou – všetko toto je súčasťou tohto „životu“.
predstavuje kombináciu informácií, skúseností, spomienok a citátov, ktoré sú počas celého vystúpenia interpretované a prepojené.
Vytvorený príbeh je prepletený drobnými, hravými momentmi, ktoré oslovujú divákov. Spoločné dielo.
Ďalšie informácie týkajúce sa iných projektov, ktoré sú súčasťou rozsahu, sa môžu prejavovať týmto prepojením.
„Od hlavy až po päty“ je názov projektu, ktorý predstavuje rozsiahlejšiu myšlienku a ktorý bol predstavený na festivaloch Istanbul Fringe a v priestore Barın Han.
Toto je moja osobná interpretácia.

Táto vstupenka zahŕňa aj vstupy do nasledujúcich 4 výstav/inštalácií, ktoré sú súčasťou spoločného projektu "Barın Han x Istanbul Fringe Festival: "Naviazanie vzťahov"."

"Choď, odíď! Poď, príď!"
Mesrure Melis Bilgin Koen.
"Fotka, choď! Zachyť, príď!" Istanbul, jeho exteriéry aj interiéry, spodnú aj hornú časť...
spája horizontálnymi a vertikálnymi líniami, verejným priestorom a súkromím, a to všetko prostredníctvom budov a ulíc, čím ľudí spája medzi sebou.
Tento projekt, ktorý kombinuje tradičný prvok – košík zavesený na stene – s modernou inštaláciou a performancom.
pretransformuje. Košík, ktorý svojou inkluzívnosťou predstavuje ženský a starostlivý prvok, kontrastuje s mužskou a vertikálnou architektúrou.
slúži ako vyvažujúci prvok. Koše zavesené na oknách karavanseraju...
Obsah: Ulice, svedkami dní a nocí, umelcami, návštevníkmi a všetkými, ktorí ňou prechádzajú.
Počas celej noci vytvára nové spojenia.

Bachmann: Rozbitá poézia.
Mina Kocailik.
Umelkyňa Mîna Kocailiková nás zavedie na vizuálnu cestu medzi veršami nemeckej feministickej spisovateľky a poetky Ingeborg Bachmannovej. Umenkyňa, ktorá skúma vzájomné prepojenie literatúry a maliarstva, začleňuje vybrané verše z rôznych básní Bachmannovej do svojich obrazov, ktoré vytvára pomocou rôznych techník. Pomocou kolážovej techniky tieto verše opäť spája, čím vytvára nové básne z pera Bachmannovej, a zároveň vytvára sériu vizuálnych básní, v ktorej jednotlivé diela a celok spolupracujú. Slová Bachmannovej sa v obrazoch Kocailikovej opäť rozpadajú, spájajú a pretransformujú sa do iného jazyka. Vznikajúca séria otvára priestor vizuálnej poézie, v ktorej sa poézia pretransformuje do obrazu a naopak, a hranice medzi oboma disciplínami sa stierajú.

Dvojitý kontakt: Príbeh o pamäti a procese uzdravovania.
Nalin Yeşilbaş.
Návštevník zažíva pocit izolácie v priestore, ktorý pripomína maternicu, a tým prežíva túto chránenú, no úplne osamelú fázu pred pôrodom. Keď vystúpi z tohto symbolického priestoru, konfrontuje sa s existenciálnym pocitom "odtrhnutia" a s momentom narodenia, čím sa stretáva s dielom "Dvojité spojenie".
Dielo sa zameriava na Palmerov reflex, ktorý predstavuje prvý biologický kontakt dieťaťa so svetom. Inštalácia umiestnená pred dielom umožňuje návštevníkom priame spojenie s papierom, čím sa dotýkajú historickej pamäti priestoru. Táto interakcia, ktorá mení diváka z pasívneho pozorovateľa na aktívneho tvorcu príbehu, umožňuje návštevníkom zanechať svoj odtlačok na stránkach, ktoré si môžu skúmať podľa vlastného uváženia, a tým vytvára trvalé, duchovné spojenie s Barın Han.

SNY – KEĎ SA PREBUDÍTE.
Mina Kocailik a Ceren Yılmaz.
Mina Kocailik a Ceren Yılmaz sú dve umelkyne, ktoré využívajú Barın Han nielen ako výstavné priestory, ale aj ako súčasť svojej tvorby. Po ich stretnutí v Barın Han vzniklo medzi nimi silné puto, ktoré spočiatku nebolo plánované a ktoré sa prejavilo v ich projektoch "Sny" a "Po prebudení". Týmto spôsobom sa dve odlišné umelecké prístupy stretávajú na spoločnom mieste.
Kocailikove dielo „Sny“ sa pohybuje medzi snovým svetom, telom a oslobodením, zatiaľ čo motýľ v Yılmazovom diele „Po prebudení“, ako keby vystúpil zo snového sveta obrazu do reality, usadí sa blízko neho. Avšak pri tejto prechode stráca svoju celistvosť.
Jedným z filozofických východísk spoločnosti Uyanınca je motýli sen Zhuangziho, ktorý rozmazáva hranicu medzi človekom a motýľom, medzi snívajúcim a snom. Stretnutie týchto dvoch konceptov pridáva k tejto otázke novú možnosť:
Čo sa stane, keď niečo, čo existuje len vo sne, sa prenesie do reality? Môže to v skutočnosti zostať tak, aké to bolo vo sne?
Je to sen?