Belevi Anıt Mezarı

Tento monumentálny hrob, ktorý sa nachádza v obci Belevi v Selčuku, pri ceste medzi Izmirom a Aydınom, je jedným z najvýznamnejších príkladov helenistickej hrobkovej architektúry v Anatólii. Podľa časopisu Aktüel Arkeoloji sa monument nachádzal približne 15 kilometrov severne od Efesu, v blízkosti starodávnej cesty medzi Efesom a Sardes. V ľudových kruhoch je známy ako "Ležiaci hrad"; z diaľky pôsobí ako obrovský kus skaly, ktorý sa odtrhol od svahu. Monument bol navrhnutý ako inšpirácia pre Mauzóleum v Halikarnasse, jedného zo siedmich svetových divov. Pretože pôvodné Mauzóleum v Halikarnasse neexistuje, Belevi je jedným z mála miest, kde je možné vidieť tento typ monumentu. Stále prebiehajú diskusie o tom, pre koho bol tento monument postavený. Niektorí odborníci, ako Büyükkolancı a Baranaydın, sa domnievajú, že výstavba bola zahájená okolo roku 300 pred naším letopočtom Lysimachom, zakladateľom helenistického Efesu. Nedávny výskum, ktorý v roku 2016 zverejnil Rakúsky archeologický inštitút, navrhuje, že výstavba sa odohrala medzi rokmi 310 pred naším letopočtom a 280/270 pred naším letopočtom a že vlastníkom hrobu bol Antigonos Monophthalmos. Podľa iného názoru, ktorý vychádza zo starých zdrojov, nedokončený hrob bol použitý pre kráľa Seleukosa II. Antiokha okolo roku 246 pred naším letopočtom. Táto neistota robí monument ešte zaujímavejší; návštevníci sa tu nachádzajú v hrobke kráľa, ktorého meno nie je s úplnou istotou známe. Konštrukcia monumentu spočíva na prirodzenej skalnej hmoty, ktorá bola ošetrná a pokrytá opracovanými kamennými blokmi. Na vrchole sa nachádza štvorcový podstavec, ktorý má približne 29,6 metra na každej strane; podľa časopisu Aktüel Arkeoloji má podstavec výšku 11,5 metra. Hornú časť podstavca obklopoval friz v dórskom štýle, zdobený triglyfmi a metopami. Nad ním sa nachádzala druhá úroveň, ktorá pripomínala chrám, s ôsmimi korintskými stĺpmi na každej strane; táto úroveň mala tiež výšku približne 11,5 metra. V kasetových stropoch stĺpovej galérie sa nachádzali maľované reliéfy zobrazujúce pohrebné hry a boje kentaurov. Na okrajoch strechy sa nachádzali skupiny so súhláškami leva a grifona, ktoré smerovali k veľkým kamenným vázám, a v rohoch boli umiestnené páry koní. Výskumy z rokov 1998-2000 nenašli žiadne Pamätník predstavil vedeckej komunite Rakúsky archeologický inštitút. Výkopové práce viedli Camillo Praschniker a architekt Max Theuer v 30. rokoch 20. storočia, v 70. rokoch pokračoval Wilhelm Alzinger a výsledky boli publikované v roku 1979. Nové výskumy, ktoré viedol Peter Ruggendorfer od roku 1998, boli v roku 2016 zverejnené v samostatnej knihe. Dnes pamätník stojí priamo vedľa cesty, medzi poli. V zdrojoch sa nehovorí o pravidelnom vstupnom systéme, informácie o podmienkach návštevy si môžete vyžiadať v múzeu Efesu. Obec Selçuk a stránka visitizmir uvádzajú súradnice pamätníka a cestný značením; cesta autom zo Selčuku trvá približne 15 kilometrov. Najprv sa pozrite zo smeru juhovýchodu; vytesaný povrch skaly a schody podstavca sú z tohto pohľadu najlepšie viditeľné. Potom si prezrite korintské hlavice, fragmenty a bloky frízov, ktoré sú roztrúsené v okolí; niektoré z nich sú čiastočne zakryté trávou. V lete je táto oblasť bez tienidla a tráva rastie, preto je návšteva v apríli alebo máji príjemnejšia a lepšie sa tam vidí. Navštíviť pamätník v rovnaký deň s Múzeom parných lokomotív Čamlık a hradom Ayasuluk je dobrý plán, ako spoznať Selçuk mimo Efesu.