Ayasuluk Kalesi

Ayasuluk vrch, ktorý sa nachádza tesne nad mestskou časťou Selçuk, je miestom prvého aj posledného osídlenia Efesu. Podľa stránky Ministerstva kultúry a turistiky, ktorá sa zaoberá archeologickými lokalitami, osídlenie na tomto vrchu prebiehalo nepretržite od neolitickej doby až po osmanskú éru. Predpokladá sa, že v období Hetitov bolo toto miesto hlavným mestom kráľovstva Arzawa-Mira, a to Apasa. O tomto názore svedčia aj múry z doby pozdnej bronzovej doby, tholos hrobky a mykénska keramika. Kolem roku 560 presunul Lýdsky kráľ Kroisos mesto do blízkosti chrámu Artemidy, a okolo roku 300 založil Lysimakhos dnešnú archeologickú lokalitu Efesu. Keďže prístav začal zanikať a mesto upadalo, obyvatelia sa od 7. storočia začali opäť sťahovať na tento vrch. Názov vrchu pochádza z byzantskej éry, kedy sa budove tu umiestnenej hovorilo Hagios Theologos; turecké a arabské zdroje tento názov uvádzajú ako Ayasuluk. Podľa Encyklopédie Tureckej republiky, osídlenie získalo názov Selçuk v roku 1914. Najprv tu stála jednoduchá pamätník, v 5. storočí bola postavená drevená bazilika. Po zemetraseniach na začiatku 6. storočia dal cisár Justinián a Theodora postaviť dnešnú baziliku s krížovitým pôdorysom, tromi loďami a šiestimi kupolami. Podľa Wikipedie, v období Justiniána bol postavený približne 650 metrov dlhý akvadukt, ktorý zabezpečoval vodu na vrchol. Po arabských nájazdoch v 7. storočí boli vrch obohnané hradbami na ochranu baziliky; prvotná fáza hradu pochádza z byzantskej éry. V októbri 1304 prevzal región definitívne pod tureckú nadvládu Sasa Bey, a krátko na to prešiel do rúk Aydınoğlu Mehmed Bey. Od roku 1350 sa stal hlavným mestom kniežatstva Aydınoğulları, a v roku 1375 nechal knieža İsa Bey postaviť rozsiahlu mešitu pri južnej strane hradu, ktorá nesie jeho meno. V roku 1402 zničila vojenská kampaň Timura hrad; v období kniežatstva a Osmanskej ríše bol hrad opravovaný a rozsiahlo prestavaný, a získal tak svoju súčasnú podobu. V sčítaní obyvateľstva v roku 1475 žilo v meste približne 2 200 ľudí; s rozvojom Izmiru začala populácia v 17. storočí klesať, a hrad stratil svoj význam. Vnútorné hradby na najvyššom bode vrchu pochádzajú z obdobia Selčukov a Osmanskej ríše, a sú posilnen Výkopové a opravné práce v súčasnosti pokračujú pod vedením Sinana Mimaroğlu z univerzity Mustafa Kemala v Hatayi. Článok Büyükkolancıho, ktorý vyšiel v roku 2023, predstavuje dve mešity s dvojitou minaretovou štruktúrou, ktoré boli identifikované na základe starých rytín a fotografií na južnej strane vonkajšieho hradu. To znamená, že aj dnes sa v tejto oblasti objavujú nové objavy. Kopule Ayasuluk bola v roku 2015 zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako jedna z štyroch zložiek archeologickej lokality Efes. K hradu sa dostanete s vstupenkou do archeologickej lokality Ayasuluk-St. Jean. Táto lokalita je otvorená každý deň a platí vstupenka Müzekart. Otváracie hodiny vstupu do hradu sa môžu líšiť od otváracích hodín archeologickej lokality; aktuálne informácie nájdete na stránke muze.gov.tr. Vstup je v ulici St. Jean, v oblasti İsa Bey Mahallesi; po prehliadke baziliky vystúpte do kopca a dostanete sa k bráne hradu. Z hradobnej cesty sa vám naskytne výhľad na mešitu İsa Bey, na pláň, kde sa nachádza areál chrámu Artemis, a v diaľke na cestu vedúcu k Efesu. V hrade je málo tieňa; v lete choďte ráno alebo neskoro popoludní, vezmite si vodu a noste pohodlnú obuv. Do Selčuku premávajú vlaky a autobusy z Izmiru; archeologická lokalita je vzdialená od centra mesta a dá sa tam ísť pešo. V ten istý deň môžete navštíviť aj mešitu İsa Bey, múzeum Efes a areál chrámu Artemis; múzeum parných lokomotív Çamlık a pamätník Belevi sú tiež v krátkej vzdialenosti autom.