Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Yıldız Çiniler: Selčúcka keramika od Kubadabadu po Karatay.

Keď vstúpite do seldžuckých pamiatok v Konye, často je to farba, nie kameň, ktorá upúta vašu pozornosť.

Radar TürkiyeRadar Türkiye19 Ekim 202612
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Yıldız Çiniler: Selčúcka keramika od Kubadabadu po Karatay.

Keď vstúpite do seldžúckych budov v Konye, často je to farba, ktorá upúta vašu pozornosť, a nie kameň. Odtiene tyrkysovej, tmavomodrej a fialovej premenia interiér kupoly na nočnú oblohu a stenu na geometrický koberec. Väčšina týchto farieb sa dnes nachádza na dvoch miestach: v medrese Karatay v srdci Konye a v nálezoch z výkopov v paláci Kubadabad pri jazere Beyşehir. Tento text rozpráva príbeh seldžúckeho mozaikárskeho umenia ako o ceste medzi týmito dvoma miestami a poskytuje vám tipy, čo môžete v múzeu očakávať. Čo je to mozaika a prečo je glazúra dôležitá?

Podľa článku v Tureckej nadácii pre náboženskú výchovu, encyklopédia uvádza, že slovo "mozaika" pochádza z osmanského slova "čini", čo znamená "z Číny". Podstatou tohto umenia je maľovanie a glazovanie tvarovaných dosiek, ktoré sú potom vypaľované. Pri vypaľovaní sa glazúra roztaví a vytvorí na doske priehľadnú a ochrannú vrstvu, ktorá dodáva architektúre trvalú farbu. Prvé príklady glazovaných tehál pochádzajú zo starého Egypta a Mezopotámie. V tom istom článku sa uvádza, že seldžúcke budovy boli zdobené mozaikami aj v Chorazmii a Iráne, ale že tento druh umenia dosiahol svoj najväčší a najtrvalejší rozvoj v Anatólii. Anatólickí seldžúcki majstri používali niekoľko rôznych techník. V prvých vzorkách sa nachádzajú glazované tehly; neskôr sa prešlo k technike mozaiky, kde sa malé kúsky glazovaných dosiek v odtieňoch tyrkysovej, fialovej, zelenej a tmavomodrej umiestňovali na omietkovom podklade. V civilných budovách, ako sú pavilóny a paláce, boli steny obložené doskami v tvare hviezdy, kríža, šesťuholníka a štvorca. Na tieto dosky sa vzory maľovali, buď pod glazúru, alebo na ňu. Encyklopédia tiež uvádza, že Seldžukovci vyvinuli techniku "luster", pri ktorej sa na glazúru nanášala kovová vrstva, ktorá vytvárala trblietavý efekt. Svet mozaík v civilných budovách sa výrazne líši od mozaík. Zatiaľ čo v mozaikách dominuje geometrický poriadok a abstraktné rastlinné motívy, v mozaikách palácov a pavilónov sa nachádza bohatý repertoár figuratívnych prvkov, ako sú ľudské postavy v rôznych pózach, lovná zver, vtáky, dvojhlavé orly, drakovia a mýtické stvorenia, ako sú sfingy. Práve táto figuratívna sféra robí seldžúckych mozaík tak živými. Konya bola jedným Tento objekt, známy medzi ľuďmi ako Alaeddin Köşkü, bol podľa encyklopédie postavený v období vlády II. Kılıçarslana, teda medzi rokmi 1155 a 1192. Vonkajšie a vnútorné steny pavilónu boli pokryté keramickými obkladmi a omietkami. Tento pavilón je známy ako jediná stavba v anatolskom seldžuckom umení, ktorá využíva techniku minai. V islamskej encyklopédii je technika minai podrobne popísaná: žltá, dobre premiešaná hlinka sa pretransformuje na štvorcové, hviezdičkové, krížové a vaflové dosky, ktoré sa potom farbia zelenou, tmavomodrou, fialovou a tyrkysovou farbou, glazujú sa a vypaľujú. Následne sa na glazúru nanáša ďalšia vrstva farby, tentoraz čiernou, terakotovou, bielou a zlatou, a opäť sa vypaľuje pri nižšej teplote. Vzhľadom na použitie siedmich farieb sa tejto technike hovorí aj "heft renk". Na hviezdičkových keramických obkladoch boli vyobrazené osoby sediace v tureckom štýle, proti sebe, hrajúce hudobné nástroje, ako aj krídlaté levy. V 19. storočí bol pavilón v zlom stave a v rokoch 1905 až 1908 bol zbúraný. Niektoré z jeho keramických obkladov sa dostali do múzeí a kolekcií v Nemecku, Francúzsku, Švédsku a Amerike. Dnes na mieste, kde stál pavilón, stojí ochranná strecha. Keramické obklady v tvare kríža, šesťramenné hviezdy a vaflové plátky, nájdené počas výkopov, ktoré v roku 1941 uskutočnil Remzi Oğuz Arık, zostali v Konye a sú vystavené vo vitrínach v Karatay Medrese. Na týchto obkladoch sú zobrazené ženy a muži, jazdci a rastlinné ornamenty.

Palác pri brehu jazera, Kubadabad

Najbohatšia zbierka seldžuckého keramického umenia pochádza z západného brehu jazera Beyşehir. Palác Kubadabad nechal postaviť sultán I. Alaeddin Keykubad. Podľa islamskej encyklopédie sa výstavba uskutočnila v rokoch 1226 až 1236 pod vedením architekta a maliara Sadeddina Köpeka; Kultúrny portál uvádza rok výstavby ako 1236. Podľa encyklopédie je toto jediný známy komplex paláca z obdobia seldžuckej ríše. Prvýkrát identifikoval, že pozostatky sa nazývajú Kubadabad, riaditeľ múzea v Konye, Zeki Oral, na základe dokumentov. Výkopové práce, ktoré v rokoch 1965 a 1966 viedla Katharina Otto-Dorn a od roku 1980 Rüç V strede sú tváre oválne, oči sú veľké a mandľového tvaru, nosy sú štíhle a dlhé, ústa sú malé; encyklopédia tento typ tváre označuje ako pôvodom zo Strednej Ázie. Predpokladá sa, že portrét bradatého vládcu je portrétom Alaedina Keykubada. Dvojhlavé orly s nápisom "es-sultan" na hrudi sú tiež jedným z najvýraznejších prvkov, ktoré symbolizujú vládu. Zvierací svet je ešte bohatší. Okolo štýlizovaných stromov života sa nachádzajú sfingy, sirény, grifóny a dvojhlavé drak. Okrem toho sú tu zobrazené lovce, gepardy, zajace, antilopy, horské kozy, osly, medvede, kone, veveričky, kačice, dravce, pávia a levy. Článok publikovaný v DergiPark zdôrazňuje, že tieto figúry sú plné zvierat, mýtických tvorov a symbolov pochádzajúcich z ázijskej turickej mytológie, a že keramické obklady s vyobrazením sirén v paláci si zaslúžia osobitnú štúdiu z historického aj estetického hľadiska. Gipsové reliéfy nájdené pri vykopávkach sú tiež zdobené zvieracími a ľudskými postavami a sú vystavené v rovnakom múzeu. Karatay: Klenba

Keramické obklady Kubadabad sú vystavené v medrese Karatay od roku 1955, teda v budove, ktorá je sama o sebe majstrovským dielom keramického umenia. Podľa nápisu na budove ju v roku 1251 nechal postaviť Celaleddin Karatay za vlády sultána II. Izzeddina Keykavusa. Budova bola opustená koncom 19. storočia, v roku 1954 bola zrekonštruovaná a 17. decembra 1955 bola otvorená pre verejnosť ako oddelenie keramiky v múzeu v Konye. Portál Kultúry uvádza, že medresa bola v roku 2014 zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod názvom "Medresy anatólskej seldžuckej éry". Srdcom budovy je štvorcový priestor s rozmermi približne dvanásť metrov. Vnútorná strana klenby je úplne pokrytá mozaikovými keramickými obkladmi. Biele gipsové pruhy medzi tyrkysovými a námorníckymi obkladmi vytvárajú dvadsaťštyri ramená, ktoré sa spájajú do hviezd a vytvárajú dojem hviezdnej oblohy pre pozorovateľa. Ťažisko klenby je prenášané na steny pomocou ventilátorových prechodov tvoriacich trojuholníky v rohoch. Priamo pod otvormi v streche sa nachádza malý bazén; encyklopédia tiež poznamenáva, že kvôli tomuto usporiadaniu sa niekedy budove pripisuje funkcia observatória. Ako navštíviť múzeum

V Ak by ste si mohli vyhradiť jeden deň, návšteva Beyşehiru a pozretie si pozostatkov paláca Kubadabad vám umožní lepšie pochopiť, kde sa v skutočnosti nachádzali hviezdy, ktoré ste videli v múzeu. Niektoré artefakty z Kubadabadu sú vystavené aj v múzeu keramických artefaktov v Kütahyi. Aktuálne informácie o dňoch otváracích hodín a podmienkach vstupu do múzeí nájdete na oficiálnej stránke Ministerstva kultúry a turistiky.

Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár