Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Simitten Bozaya: Istanbulské pouličné pochutiny.

V Istanbule nie je jedlo na ulici len o rýchlosti, ale je to spôsob, ako sa prispôsobiť rytmu tohto mesta.

Radar TürkiyeRadar Türkiye24 Eylül 202651
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Simitten Bozaya: Istanbulské pouličné pochutiny.

V uliciach Istanbulu nie ide o rýchle občerstvenie, ale o spôsob, akým sa človek prispôsobuje rytmu mesta. Bageta (simit) kúpená ráno, aby sa človek stihol na trajekt, ryba v chlebe zjedená večer na prístave, kastanové oriešky držané v rukaviciach počas zimných večerov a pohár bozy (fermentovaný nápoj) s škoricou v štvrti Vefa – každý z týchto momentov patrí inému času a inému ročnému obdobiu. V tomto článku rozprávame o príbehoch pouličných jedál v Istanbulu, o tom, ako vznikli, v ktorom období a v ktorej štvrti sú najvýznamnejšie, a na čo si treba dávať pozor, keď ich jeme na ulici. O kávovej a čajovej kultúre sa rozprávame v samostatnom článku, takže tu sa na ne iba krátko odvolávame.

**Bageta (Simit) ráno**

História bagety v Istanbulu sa dá vystopovať v písomných záznamoch. Podľa najstarších archívnych zdrojov, ktoré uvádza Wikipédia v turečine, sa bageta v Istanbulu konzumuje od roku 1525. V roku 1593 bol v záznamoch súdu v Üsküdar oficiálne stanovená váha a cena bagety, čo znamená, že podliehala cenovej kontrole (narh). Cestovateľ 17. storočia, Evliya Čelebi, uvádza, že v 1630. rokoch v Istanbulu existovalo 70 prevádzok, ktoré predávali bagety. Ani palác nebol cudzí bagetám: v encyklopédii TDV Islam, v článku "Matbah-i Amire" (kráľovská kuchyňa), sú medzi chlebmi pečenými v palácových peciach spomenuté aj bagety. To, čo robí z bagety bagetu, je to, že sa pred pečením namočí do roztoku cukru (pekmez) a obalí v sezame; práve to jej dodáva farbu a jemnú sladkosť. Táto metóda ju odlišuje od východoeurópskych variantov, kde sa cesto varí v horúcej vode. V Turecku sa vyvinuli aj regionálne varianty bagety; bageta s geografickou ochranou z Ankary je menšia a má hustejší roztok cukru ako bageta z Istanbulu. Spôsob predaja sa po stáročia veľmi nezmenil. Predajcovia bagiet buď nosia na hlave špeciálne dosky, alebo používajú sklenené vozíky, a nahlas oznamujú, že ich bagety sú čerstvé a teplé. Množstvo vizuálnych dokumentov, od rytín z 19. storočia až po ilustrácie z roku 1906, zachytáva túto známu postavu na uliciach Istanbulu. Dobrý cestovateľ kombinuje bagetu s cestou. Ráno skoro ráno sa pred obchodmi s bagetami a pri výstupoch z metra zhromažďuje dav; vtedy máte najväčšiu šancu kú Uskumru a kolija už dávno neplávajú cez Bospor ako kedysi. Podľa článku na anglickej Wikipédii, štvrť Eminönü je známa predovšetkým vďaka grilovaným uskumruvom v chlebe, ktoré sa predávajú z lodí pripevnených k mostu Galata. Úradníci občas zasahujú do týchto predajov a v roku 2022 stále fungovali tri také lode. Najznámejším miestom na kúpu "ryby v chlebe" je stále pobrežie Eminönü, ale podobné stánky sa nachádzajú aj v mnohých pobrežných štvrtiach od Karaköy až po Üsküdar. Do chleba sa pridáva rajčina, zelenina a cibuľa. Nebojte sa opýtať, akou rybou je "ryba v chlebe" pripravená; sendvič s palamutou alebo istavritom, ktoré sú v sezóne, je iný zážitok ako ten s importovaným uskumru. Ak vás zaujíma rybí kalendár Bosporu, pozrite si náš článok s názvom "Od palamuty až po hamsi".

**Plnené mušle (Midye Dolma) a pobrežná kultúra**

Plnené mušle sú jedným z najznámejších pouličných jedál v Istanbule. Uvarené čierne mušle sú naplnené pikantnou ryžou a podávajú sa s citrónom. Prvá tlačená kniha o jedle v Turecku, "Melceü't-Tabbahin" od Mehmed Kamila z roku 1844, podrobne popisuje, ako sa mušle očistia, ako sa im rozlomí spoj, a ako sa naplnia ryžou pripravenou so škoricou, škoricovými tyčinkami, klinčekmi, čiernym korením, orechmi, sušeným ovocím, cibuľou a olivovým olejom, a potom sa uvaria vo vlastnej šťave. Článok na anglickej Wikipédii uvádza, že toto jedlo je historicky pripisované osmanským arménom a že zdroj z roku 1888 uvádza, že arméni pripravovali veľké mušle s tukom z chvosta. Ten istý článok uvádza, že v 60. rokoch sa obchod s prípravou a predajom plnených mušlí v Galate prebral od prisťahovalcov z Mardinu, a tak sa rozšírili pikantnejšie varianty z Mardinu. Dnes väčšina stánkov sú malé mobilné vozíky a predaj pokračuje až do neskorých večerných hodín. Téma mušlí by sa mala vnímať aj z hľadiska mora. Zverejnenie o komerčnom rybolove na roky 2024-2028 od Ministerstva poľnohospodárstva a lesov zakazuje lov čiernych a chlpatých mušlí v oblasti medzi Ahirkapı a Kadıköy, a tiež medzi Paşabahçe a Yeniköy, v južnej časti Bosporu. V oblastiach Bosporu a v iných vodách je tiež zakázaný lov mušlí od 15. apríla do 3 Zimné večery a Boza

Boza je hustý, mierne kyslý zimný nápoj, ktorý sa vyrába fermentáciou obilnín, ako je jačmeň. Podľa článku na tureckej Wikipédii, Ibn Battuta v 14. storočí zaznamenal, že Turci v oblasti Dešt-i Kıpçak pili tento nápoj. V polovici 17. storočia Evliya Čelebi uviedol, že v Istanbulu bolo viac ako 300 obchodov s bozou a približne 1 100 výrobcov. Dnes je názov "boza" v Istanbulu takmer výhradne spojený s jednou štvrtou: Vefa. Hacı Sadık Bey, ktorý pochádzal z mesta Prizren v Kosove a prišiel do Istanbulu v roku 1870, vyvinul novú metódu výroby bozy, ktorá bola hustejšia, svetlo žltá a mierne kyslá, v porovnaní s vtedy bežnou, riedkou, tmavšou a kyslou verziou, ktorú vyrábalo približne 200 obchodníkov v meste. Po šesť rokov predával svoju bozu počas zimných nocí, pričom nosil na pleciach medené nádoby. V septembri 1876 otvoril v štvrti Vefa obchod, ktorý je dnes známy ako Vefa Bozacısı. Podľa archívov Združenia storočných značiek, Atatürk navštívil obchod 18. novembra 1937 a pohár, ktorý vypil, je dnes uložený ako suvenír. Podnik stále prevádzkuje štvrtá generácia tej istej rodiny. Podľa encyklopédie Küre, Vefa boza sa vyrába z jačmennej múky, vody a cukru pomocou prírodnej fermentácie. Turecká Wikipédia tiež uvádza, že založenie obchodu sa zhoduje s rokom 1876, keď bola vyhlásená prvá osmanská ústava. Boza sa podáva posypaná škoricou a často sa konzumuje s praženým slnečnicovým semienkom. Najlepšie sa pije počas chladných zimných večerov. Po prechádzke v okolí Süleymaniye, zatiaľ čo klesáte do bočných uličiek štvrti Vefa, je najlepší spôsob, ako ochutnať tento nápoj, ak ho skúsite v jeho historickom prostredí. Od 2000. rokov sa balená boza predáva aj v obchodoch, ale konzistencia bozy, ktorá sa nalieva do pohárov pri pultoch, je iná.

Salep a chladné rána

Salep je múka, ktorá sa získava z hľúz niektorých druhov orchideí a obsahuje škrob nazývaný glukomannan. Zohreje sa a zahustí a podáva sa teplý. Podľa tureckej Wikipédie, salep sa rozšíril počas osmanskej éry a dostal sa aj do Anglicka a Nemecka ešte predtým, ako sa stali populárne káva a čaj. V 17. a 18. storočí sa v kavárňach v týchto krajinách podával pod názvom "saloop". Medzi rokmi 1817 a 1820 podnikateľ navštívil Mekku a po návrate sa obchod začal nazývať "Hacı Bekir". Táto spoločnosť, známa dnes ako Ali Muhiddin Hacı Bekir, získala zlaté medaily na výstavách v Bruseli v roku 1897 a v Paríži v roku 1906, otvorila pobočky v Káhire a Alexandrii a ako najstaršia spoločnosť zaoberajúca sa výrobou sladkostí v Turecku, pokračuje už piatou generáciou. Názov sladkosti "lokum" pochádza z arabského výrazu "rahat-ül hulkum", čo znamená "uľavuje hrdlo". Podľa tureckej Wikipédie, v 17. storočí, s príchodom rafinovaného cukru (tzv. "kelle şekeri") a najmä škrobu, sa zmenila výroba aj chuť sladkostí, ktoré predtým obsahovali med alebo sirup. Hovorí sa, že práve Hacı Bekir predstavil lokum v Európe a vyhral súťaž usporiadanú sultánom Abdulhamidom I., čo je však len legenda. Dnes sú chránené geografickým označením sladkosti "Afyon lokumu", "Safranbolu lokumu" a "Osmaneli ayva lokumu". Práca Aysu Hatipoğlu a Orhan Batman pripomína, že tradične sa turecká káva pripravuje pri pomalom ohrievaní a podávaná s dvojnásobne opečenými lokumami; teda lokum nie je len darček, ale aj doplnok ku káve. "Akide şekeri" je súčasťou ešte staršej tradície. Názov pochádza z arabského slova "akit", čo znamená "zmluva". V Osmanskej ríši sa tieto tvrdé cukríky rozdávali nováčikom počas ceremoniálu "ulufe" a považovali sa za symbol zmluvy, ktorá vyjadrovala lojalitu vojakov k sultánovi. Dnes sú stále v predajniach dostupné "akide şekeri" s príchuťou ruže, škorice, gumy, pomaranča a citróna.

"Jedna šálka kávy, jeden tenký šálok čaju"

Káva a čaj sú dvaja neoddeliteľní spoločníci pouličných chutí. Podľa článku o kávovníkoch v Encyklopédii islamu, historik Peçevi uvádza, že prvé kávovníky v Istanbulu boli otvorené v roku 962 (1554-1555) v oblasti Tahtakale, a to Hakemom z Aleppa a Šemsom zo Sýrie; v roku 1633 sultán Murad IV nariadil ich zatvorenie, ale zákaz nebol trvalý. Turecká káva a jej kultúra boli v roku 2013 zaradené do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Definícia UNESCO hovorí o tom, že sa čerstvé pražené zrná jemne zomlievajú, varené s vodou a cukrom, čím sa vytvára pena, a tiež o tom, že káva má svoje miesto v rozhovoroch a - Vefa: Zima večer, boza (tradičný nápoj), škorica a pražené slnečnicové semienka.

  • Ortaköy: Podľa anglickej verzie Wikipédia, najznámejším pouličným jedlom v tejto štvrti je "kumpir" (pečená zemiak plnený rôznymi náplňami).
  • Bebek: Podľa tej istej stránky je Bebek známe svojou mandľovou pastou.
  • Galata a Karaköy: Táto oblasť je od 60. rokov 20. storočia známa svojimi stánkami s "midye dolma" (plnené mušle).
  • Každé prístavisko a výstup z metra: Ranné simity (turecké pečivo) a čaj, v zime boza a pečené gaštany.

Sezónny kalendár pouličných jedál:

Veľa pouličných jedál je sezónnych a správny čas a miesto zásadne ovplyvňujú zážitok.

  • Celý rok: Simit, čaj, ryba v chlebe a midye dolma. Nezabudnite, že od 15. apríla do 30. júna je zakázané zbierať mušle z mora.
  • Jeseň: Začínajú sa objavovať stánky s pečenými gaštanmi; v Bosporu začína sezóna sleďov a makrel, čo zvyšuje šancu nájsť kvalitnú rybu v rybe v chlebe.
  • Zima: Najlepšia doba na bozu a salep; pečené gaštany sú ideálnym spoločníkom chladných večerov.
  • Jar a leto: Simit a ryba v chlebe sú stále populárne, teplé nápoje ustupujú osviežujúcim. Toto je najvhodnejšia doba na otázku o pôvode midye dolma.
  • Káva a lokum: Lokum je tradičná sladkosť, ktorá sa podáva k kávě.

Praktické tipy pre bezpečnú a chutnú stravu:
Jedzenie na ulici je jedným z najlepších spôsobov, ako spoznať Istanbul, ale vyžaduje to určitú opatrnosť. Riziko je skutočné, najmä pri morských produktoch, ktoré sa predávajú surové alebo pri izbovej teplote.
Štúdia, ktorá sa zaoberala midye dolma predávanými na ulici v Ankare a publikovaná v roku 2011 v časopise Indian Journal of Microbiology, zistila, že z 30 vzoriek (celkovo 600 mušlí) bolo približne polovicu nevhodných na konzumáciu z hľadiska obsahu Salmonella. Podľa tureckých potravinových noriem bolo 30 % vzoriek nevhodných z hľadiska obsahu E. coli, 80 % z hľadiska obsahu Bacillus cereus a 76,6 % z hľadiska obsahu Staphylococcus aureus.
Ďalšia štúdia ukázala, že limetková šťava len mierne znižuje obsah Salmonella v mušliach, čo znamená, že limetka je skôr o chuti, než o bezpečnosti.

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár