Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Hrad Šebinkarahisar a kamenné mesto pod hradom.

Mesto-pevnosť na brehu údolí Kelkit. Šebinkarahisar predstavuje úplný opak morských scenérií, ktoré prichádzajú na myseľ, keď sa spomína Giresun.

Radar TürkiyeRadar Türkiye6 Kasım 20269
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Hrad Šebinkarahisar a kamenné mesto pod hradom.

Mestská pevnosť pri úpätí údolia Kelkit

Šebinkarahisar predstavuje úplný opak pobrežnej krajiny, na ktorú si človek predstaví, keď počuje názov Giresun. Podľa turistického sprievodcu okresného úradu sa mesto nachádza v oblasti východného Čiernomoria, na južných svahoch pohoria Giresun a v údolí Kelkit; jeho nadmorská výška je 1300 metrov. Encyklopédia islamu uvádza, že mesto bolo založené na južných svahoch pohoria Giresun, na svahovitom teréne a v nadmorskej výške medzi 1300 a 1360 metrov. Návštevník prichádzajúci z pobrežia Čierneho mora tak prechádza cez hory a vstupuje do inej geografickej oblasti, do prostredia s čerstvým a chladným vzduchom vnúzoria. Okresy Dereli na severe, Yağlıdere na severovýchode, Alucra na východe, Çamoluk na juhovýchode, Akıncılar a Gölova na juhu, Suşehri a Koyulhisar na západe a Mesudiye na severozápade obklopujú Šebinkarahisar. Oficiálne zdroje uvádzajú rôzne vzdialenosti od centra provincie Giresun. Portál Kultúry uvádza 109 kilometrov po ceste, zatiaľ čo okresný úrad uvádza 118 kilometrov; teda cesta trvá približne 110-120 kilometrov. Vzdialenosť od Sivasu je 198 a od Erzincanu 124 kilometrov, čo ukazuje na polohu mesta na cestách vedúcich do vnúzoria krajiny. Identitu mesta definuje pevnosť. Encyklopédia islamu uvádza, že pozostatky pevnosti, ktorá dala mestu jeho meno, sa nachádzajú na bazaltovom útvore na východe. Pevnosť sa týči nad mestom a je viditeľná takmer z každého miesta; preto je to aj najvhodnejšie miesto na začatie prehliadky. V stopách mien: od Koloneia k Šebinkarahisar

Názov tejto pevnosti a mesta sa v priebehu storočí mnohokrát menil, a poradie týchto mien v skutočnosti sumarizuje históriu mesta. Podľa Encyklopédie islamu sa toto miesto v 9. a 10. storočí nazývalo Koloneia. V 11. storočí sa nazývalo Mavrokastron; v 12. storočí sa tento názov používal ako ďalší názov pre mesto aj pre pevnosť. Názov Karahisar, ktorý je tureckým ekvivalentom Mavrokastron, bol podľa toho istého zdroja daný Turkami v 14. storočí. V období Osmanskej ríše, vďaka baníctvu, bolo toto Karahisar odlišované od ostatných Karahisarov názvami Šapkarahisar alebo Šarkikarahisar. Súčasný názov Šebinkarahisar sa objavil v 19. storočí. V 17. storočí sa pre túto oblasť používal aj názov Karah Vstup do hradu, ktorý sa nachádza na vyvýšenej plošine, je tvorený ostro lomeným oblúkom a po oboch stranách sa nachádzajú veže s polkruhovým pôdorysom. Táto brána, postavená z kameňa, je známa aj ako Selčúcka brána. Približne pätnásť až dvadsať metrov severovýchodne od brány sa nachádza ďalšia brána, ktorá bola neskôr zatvorená a údajne pochádza z byzantskej éry. Veľká veža s oválnym pôdorysom, nachádzajúca sa na severozápade vonkajšieho hradiska, je v zdrojoch označovaná ako "Hrad dievčat". Veže, ktoré sa nachádzajú na južnej a východnej strane, sú vo veľmi zlom stave. Pre tých, ktorí chcú robiť fotografie, ponúkajú polkruhové veže pri bráne a schody vytesané do skaly najvýraznejšie zábery. Zastavenie sa medzi schodmi pri ceste nahor a pohľad na mesto je najjednoduchší spôsob, ako pochopiť, prečo bol hrad postavený práve na tomto mieste. Široké výhľady pripomínajú, že hrad slúžil na dohľad a obranu. Ostatné prvky: osemhranná veža a cisterna.

Vnútorné hradisko sa nachádza približne pätnásť až dvadsať metrov od vonkajšieho nádvoria, na skalnatom teréne, a vchádza sa doň cez vežu s oblúkovým vchodom; šírka vchodu je medzi 1,54 a 1,90 metra. Štyridsaťdva schodov vedie nahor k priekopnej zemi. Veža je vysoká 27 metrov a má sedem okien na každej strane, okrem plochy, kde sa nachádza vchod. Vnútorné hradobné múry sú okrem tejto veľkej veže posilnené štyrmi menšími vežami s polkruhovým pôdorysom. Približne 2,70 metra južne od veže sa nachádza cisterna s rozmermi 6,20 x 4,20 metra a hĺbkou 8 metrov; je vytesaná zo skaly, jej horná časť je murovaná z kamenných blokov a omietky. Voda je pre hrad životne dôležitá. Portál Kultúry uvádza, že vnútri hradu sa nachádza množstvo cistern, rôznych veľkostí, pričom najdôležitejšia je vodná štôlna známa ako "Štyridsať badalov". Tieto cisterny boli súčasťou systému, ktorý umožňoval hradu vydržať obliehanie po dlhú dobu. Vrstvy histórie

História hradu odráža zmenu vlád, ktoré ovládali mesto. Podľa TDK bol hrad prestavaný za vlády byzantského cisára Justiniána I. a stal sa dôležitým pohraničným stanoviskom. Krátko po bitke pri Malazgirte získali mesto Turci. Počas nasledujúceho obdob Hrad bol poškodený zemetraseniami a v priebehu stáročia bol viackrát opravovaný, naposledy v roku 2003. Tieto informácie pomáhajú pochopiť, prečo kamene na hradných stenách pochádzajú z rôznych období. Ťažba a ekonomika mesta

Aby sme pochopili, prečo bol hrad postavený na tomto mieste, je potrebné sa pozrieť na bane. Podľa zdroja hrad kontroloval okolitú baňu a cestu smerom na sever, do Giresunu. Baňa, nachádzajúca sa v ružových skalách na západnej strane tejto cesty, bola od staroveku známa a vyvážala sa do Európy. Ťažba bola materiálom používaným pri výrobe liekov, leštení zlata a striebra, v maliarstve a v kožárskej výrobe. Zdroj uvádza, že v 12. storočí bola väčšina rastúcej potreby ťažby v európskom textilnom priemysle uspokojovaná ťažbou z Anatólie, najmä z oblasti Šebinkarahisar. Po prechode pod osmanskú vládu bola baňa prevzatá štátom a baníci sa organizovali do skupín; v zdrojoch sa pre tieto osady používa názov "kuray şaphane". Oblasť, vďaka baníkom, predstavovala úzky pás, ktorý sa tiahol od Ordu cez Bulancak k moru, čím sa zabezpečila výhodná doprava. Podľa záznamov z 16. storočia bolo v hrade 279 strážcov, z ktorých 191 bolo vojakov. Toto číslo naznačuje, že hrad bol dôležitým centrom zabezpečujúcim bezpečnosť v regióne. V roku 1647 písal Evliya Čelebi, že v hrade bolo 70 domov; zdroj však uvádza, že je otázne, či tento počet zodpovedá skutočnosti. Portál o kultúre uvádza, že v Evliyovom cestopise sa spomínajú mnohé cisterny a obilnice v hrade. Prechádzka pod hradom

Po zostupe z hradu je samotná kamenná architektúra mesta dôvodom na prehliadku. V sprievodcovi pre turistov, ktorý vydáva úrad, sa historické domy v Šebinkarahisare opisujú ako kamenné a murované budovy, postavené v 19. a 20. storočí, ktoré odrážajú tradičnú architektúru. Abdi Bey Konağı bol postavený v roku 1866 a nachádza sa v štvrti Avutmuş. Akşenler Konağı sa vyznačuje kamenárskou prácou a pochádza z konca 19. storočia. Taşhanlar je karavanseraj, ktorý nechal postaviť Taban Mehmet Ağa v roku 1647. Historické fontány dodávajú prechádzke osobitý ráz. Fontána Kurşunlu bola postavená Topal Mehmet Pašom v rokoch 1648-1652 v štvrti Taş Mahallesi, fontána Eyvan bola postavená Saip Ef Stúpanie po schodoch, ktoré sú vytesané do skaly a vedú po svahu, si vyžaduje opatrnosť. Je potrebné dávať pozor na klzký povrch, najmä pri daždi alebo v prípade námrazy. Pri prechádzaní s deťmi a staršími ľuďmi je tiež vhodné byť obzvlášť opatrní. Celá štruktúra alebo jej časti môžu byť občas uzavreté pre opravy a rekonštrukcie. Pred návštevou je vhodné kontaktovať Úrad kultúry a turizmu v Giresune alebo Okresné úrad v Šebinkarahisare, aby ste získali aktuálne informácie. Informácie o podmienkach vstupu a o otevíracích hodinách nájdete na oficiálnych stránkach. Mesto sa nachádza vo výške 1300 metrov nad morom, takže počasie sa výrazne líši od pobrežia. Preto je vhodné sa obliecť podľa ročného obdobia a zbaliť si dostatok vody. Odporúča sa nosiť uzavreté topánky s dobrou priľnavosťou na kamenných schodoch. Vodopád Şelalesi, priehrada Kılıçkaya, priehrada Dikmetaş, Baltaşı a jazero Çatalgöl sú prírodné krásy, ktoré sú uvedené v zozname Okresného úradu a môžete ich zahrnúť do návštevy hradu. Medzi miestne produkty patria orechy z Šebin, sušené ovocie (pestil-köme), moruše, med, brusnice, sušené ovocie a kvetový med. Medzi miestne špeciality patrí polievka Toyga. Ak prichádzate autom z Giresunu, počítajte s približne 110-120 kilometrovou cestou a včas si naplánujte návrat.

Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár