Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Najstaršie stopy po Izmire, od Hetiťanov po Ióniu.

História Izmiru je často spojená s menami ako Smyrna, Éfés a Bergama. Tento text sa zameriava na obdobie pred vznikom týchto významných miest a na ich okolie.

Radar TürkiyeRadar Türkiye15 Ekim 20266
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Najstaršie stopy po Izmire, od Hetiťanov po Ióniu.

Izmirina história je často spojená s menami ako Smyrna, Efes a Bergama. Tento text sa zameriava na obdobie pred a okolo týchto významných miest. Pod údolím Bornova sa nachádza dedina staršia ako osemtisíc rokov, ďalšia dedina, ktorá bola nepretržite obývaná po dobu viac ako tisíc rokov na okraji údolia Kemalpaša, kráľ z doby bronzovej vytesaný do skaly v priesmyku Karabel, hradby Aiollar na kopci s výhľadom na rieku Gediz a malé grécke mesto v polostrove Ürkmez. Všetky tieto miesta sa nachádzajú v súčasných hraniciach provincie Izmir, sú dostupné v rámci jednodňového výletu a sú relatívne málo navštevované. Chronologický poriadok je približne v súlade s časovým úsekom. Yeşilova, prvá dedina Izmiru.

Príbeh začína v oblasti Bornova, pod dnešným povrchom údolia. Kopci Yeşilova bol náhodne objavený v roku 2003; učiteľka výtvarného umenia, ktorá si všimla archeologické nálezy v pôde, ktorá bola odtiaľ odvezená pre park v Buca, ich odovzdala do archeologického múzea v Izmire. Po vyšetrovaní pôvodu pôdy sa odhalila poloha kopca. Výkopové práce posunuli známu históriu Izmiru o osemtisíc päťsto rokov dozadu. Prvá komunita, ktorá tu žila, opustila osídlenie len na krátko, aj napriek povodniam a požiarom, a svoju dedinu obnovila až osemkrát. V najvyššej vrstve neolitickej doby boli postavené obdĺžnikové domy s dvorom, postavené na kamenných základoch. Pri výkopoch boli nájdené fragmenty keramiky s odtlačkami prstov žien a detí, dielňa na výrobu sekýr, závažia na tkáčsky stav a nástroje používané pri spracovaní kože. Zvyšky mušlí a iných morských produktov naznačujú, že pobrežie bolo v tej dobe oveľa bližšie a že prví obyvatelia Izmiru sa živili z mora. Osídlenie bolo opustené okolo roku 5700 pred naším letopočtom po požiare a následnej silnej povodni. Dnes sa na kopci nachádza návštevnícke centrum, ktoré spravuje obec Bornova. Vedúci výkopov, Zafer Derin, uvádza, že centrum ročne prijíma viac ako dvadsaťtisíc návštevníkov a že návštevníci sú tu vítaní archeológmi. Vzdelávacie programy pre deti sú jednou z najznámejších častí centra. Pri pokračujúcich výkopoch v susednom Yassıtepe boli nájdené päťtisíc rokov staré keramické nádoby; výkopový tím toto miesto označuje za miesto, kde sa začala urbanizácia Izmiru. Ulucak, dedina, ktorá bola nepretržite obývaná po dobu tisícročia.

Ak sa z Bornova vydáte po ceste do Ankary a pokračujete smerom V tejto oblasti farmári pestujú jedno-radové pšenice a viacradové jačmen, chovajú ovce, kozy a ošípané a lovia jeleňov. Pečiatky, závažia a váhy, ktoré boli počas výkopov v roku 2022 nájdené takmer v každom dome, viedli tím výskumníkov k tomu, aby definovali Ulucak ako jedno z najstarších textilných centier v Egejskom mori. V ďalšej sezóne upútali pozornosť päť keramických figúrok, ktoré stáli vedľa seba a ich výška sa pohybovala medzi tromi a desiatimi centimetrami. Táto oblasť je archeologická vykopávka; nemá pravidelný režim návštev. Okrem obdobia výkopov je možné oblasť pozorovať z cesty a obdivovať jej okolie, ale ak chcete vidieť nálezy, musíte navštíviť múzeá v Izmire a sledovať oznámenia výskumného tímu. Karabel: podpis kráľa z doby bronzovej.

Cesta z Kemalpaša do Torbalı prechádza Karabelom, priesmykom medzi západným koncom pohoria Bozdağ a riadkami, ktoré sa tiahnu na východ. Na južnom svahu priesmyku, v niky s rozmermi približne dva a pol metra na jeden a pol metra, je do skaly vytesaný mužský obraz. V ruke drží kopije a v druhej luk. Luvi hieroglyfický nápis medzi hlavou a kopijou bol dlho nečitateľný. Hittitológ David Hawkins v roku 1998 prečítal nápis ako meno kráľa Tarkasnawa z krajiny Mira, spolu s menami jeho otca Alantalliho a jeho starého otca. Mira bola kráľovstvo podriadené Hittitom a reliéf pochádza z konca 13. storočia pred naším letopočtom. Ďalšou známou skutočnosťou o tomto monumente je zmienka v diele Herodota. Historik hovorí o dvoch postavách, ktoré sú vytesané do skaly pri ceste v Iónii, každá s kopijou a lukom, a pripisuje ich egyptskému kráľovi Sesostrisovi; dlho sa diskutovalo o tom, či by jednou z týchto postáv mohol byť Karabel. Približne sto metrov na sever od reliéfu sa nachádzal ďalší, podobný reliéf a ďalšie dva nápisy; počas prác na ceste v rokoch 1977 až 2002 boli zničené. Zostávajúci reliéf bol v posledných rokoch poškodený zlodějmi a jeho spodná časť bola výrazne poškodená. Reliéf je viditeľný z bodu, na ktorý sa dá vystúpiť schodmi. Svetlo je ráno jemnejšie; vyberte si čas, keď padá tieň zo strany, aby ste mohli rozoznať obrysy postavy na ošúchanej ploche. Nedotýkajte sa skaly, nevstupujte do niky. Okolie je vhodné na krátku prestávku. Larisa: Aiolský hrad, ktorý sa nachádza oproti rieke Ged Tieto miesta sú roztrúsené v rôznych lokalitách. Na západnom kopci sa nachádzajú paláce, chrám a akropol, na východnom kopci hrad a medzi nimi sa rozprestierajú poľnohospodárske terasy. Predpokladá sa, že mesto bolo v tej dobe opustené, pretože sa nenašli žiadne stopy po období po 3. storočí pred naším letopočtom. Táto štúdia hodnotí Larisu ako vzácny príklad toho, ako bolo mesto v Anatólii založené pod nadvládou Peržanov. Do Menemenu sa dá dostať prímestskou železnicou, ale na dostanie sa do Buruncuk a na vrchol kopca je potrebné auto. Toto je archeologická lokalita, ktorá bola ponechaná po vykopávkach; neočakávajte cesty ani ukazovatele, noste pevnú obuv. Výhľad z kopca na údolie Gediz okamžite vysvetľuje, prečo bolo mesto založené práve tu. Lebedos je grécke mesto, ktoré sa nazýva "opustená dedina".

Poslednou zastávkou tejto trasy je polostrov Kısık, ktorý sa nachádza na juhu, pri pobreží Ürkmez, v Seferihisare. Lebedos bol členom Iónskej ligy, ktorá zahŕňala dvanásť miest. Podľa starých záznamov mesto založil jeden zo synov aténskeho kráľa Kodrosa; zdroje sa však rozchádzajú v názve tohto syna. Polostrov je dlhý 175 metrov, nízky a skalnatý; je spojený s pevninou úzkym pásom širokým približne 200 metrov. Lebedos, ktorý nemal dobrý prístav ani rozsiahle zázemie, zostal v tieni svojich mocnejších susedov, ako boli Kolophon a Teos, ale bol známy svojimi zdrojmi minerálnej vody. Následná história mesta bola plná vzostupov a pádov. V roku 292 pred naším letopočtom presťahoval Lysimachos svojich obyvateľov do Éfezu, ale mesto pokračovalo v existencii a po určitý čas sa nazývalo Ptolemaida. Rímsky básnik Horatius ho opisuje ako opustenú, malú dedinu. Keď sa do Lebedosu presťahovala skupina hercov, ktorá bola vyhnaná z Teosu, mesto opäť ožilo. V roku 2004 bol na polostrove nájdený malý, opracovaný fragment obsidiánu, čo naznačuje, že osídlenie mohlo byť oveľa staršie, možno až z neolitickej doby. V Lebedose sa zatiaľ nevykopávali žiadne archeologické výkopky. Zachovali sa pozostatky hradieb, ktoré obklopovali polostrov; počas povrchových prieskumov v rokoch 2017 až 2019 boli nájdené fragmenty keramiky s čiernym leskom, ktoré pochádzali z Atiky. Na návštevu stačí prejsť z pobrežia na polostrov a sledovať priebeh hradieb. V lete je Ürkmez rušnejší; návšteva ráno alebo na jar a na j Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár