Prejsť na hlavný obsah
Radar Türkiye
Objavujte podujatia v aplikácii
Otvoriť
Radar Türkiye

Zvieratá pomenované po mestách: mačka, koza a králik.

Slovo „angora“ evokuje pocit jemnosti v takmer všetkých jazykoch sveta; stretnete sa s ním na štítku svetra, v zozname súťaže mačiek alebo v názve farmy s kozami.

Radar TürkiyeRadar Türkiye30 Eylül 202635
Zatiaľ bez hodnotenia

Prihlás sa, aby si mohol dávať Páči sa mi to a hodnotiť

Zvieratá pomenované po mestách: mačka, koza a králik.

Slovo „angora“ v takmer všetkých jazykoch evokuje predstavu jemnosti; stretnete sa s ním na štítku svetra, v zozname mačacej výstavy alebo v názve farmy s kozami. Pôvod tohto slova je v meste a týmto mestom je Ankara. Toto mesto, známe v západných jazykoch ako Angora po celé storočia, dalo meno trom živočíchom: dlhosrstému bielym mačkám, kozám produkujúcim kašmír a králikom, z ktorých sa pletú svetre. Všetky tri sú dnes chované po celom svete a ich pôvod sa formoval v drsnej zime a suchom lete vnútornej Anatólie. Tento článok rozpráva príbeh týchto troch živočíchov a hlavne, hovorí o tom, kde ich môžete vidieť v Ankare dnes. Názov mesta, priezvisko troch zvierat.

Mesto, ktoré v staroveku nieslo názov Ankyra, sa v období tureckej nadvlády premenilo na Engürü a v európskych mapách sa objavilo ako Angora. Do roku 1930 západný svet poznal toto mesto pod týmto názvom. Živočíchy, ktoré sa rozšírili do sveta prostredníctvom kašmíru, peria a vlny, preto nesú názov Angora. V skutočnosti, spoločný bod týchto troch živočíchov nie je len názov, ale aj dlhá a lesklá srsť. V knihe o kašmíre od Ankarskej rozvojovej agentúry sa píše, že koza sa prispôsobila podmienkam pôdy a klímy v tejto oblasti a získala svoju súčasnú formu a vlastnosti kašmíru; podobný výsledok bol dosiahnutý aj u mačiek a králikov vďaka rovnakému stepnému klíma a stáročiam šľachtenia najkrajších zvierat s dlhou srsťou. V súčasnosti sú všetky tri druhy chované vo svete, a to oveľa viac v iných krajinách ako v Ankare; jedným z cieľov tohto článku je priviesť ich späť do ich domova. Ancharská mačka, biela hviezda palácov a ulíc.

Ancharská mačka je jedným z najstarších druhov dlhosrstých mačiek. Na konci 16. storočia začali dlhosrsté mačky putovať z Anatólie, Iránu a Ruska do Anglicka a Francúzska; v 17. storočí bola ancharská mačka v Európe uznávaná ako samostatný druh. Podľa tureckých zdrojov ju prvými, ktorí ju priniesli, boli námorníci a v 18. storočí sa stala obľúbenou u európskej šľachty. Potom prišla dlhá éra zmiešavania: ancharská mačka sa tak veľmi premiešala s iránskou mačkou, že v roku 1788 Charles Catton používal obe názvy pre rovnaký druh a v roku 1903 Frances Simpson písala, že rozdiel medzi nimi je veľmi jemný. Mi Tento pôvab však má svoju cenu: gén, ktorý je zodpovedný za bielu srsť a modré oči, môže spôsobiť vrodenú hluchotu, a preto je hluchota bežná u bielych mačiek s modrými očami. Ich temperament je hravý, inteligentný a atletický; radi sa šplhajú a zvyknú si vybrať jedného človeka v domácnosti, ktorému sa venujú. Na rozdiel od mačky z Vanu, túto rasu voda neuspokojuje. Kde sa dnes dá vidieť anatolská mačka?

ZOO v rámci farmy Atatürk bola zatvorená 26. augusta 2013 z dôvodu rekonštrukcie a už sa nikdy neotvorila; väčšina zvierat bola presunutá do Gaziantepu. Dnes je domovom tejto mačky obec Pursaklar. Centrum pre ochranu, udržiavanie a propagáciu anatolských mačiek, ktoré obec Pursaklar založila v roku 2017 a v ktorom žije pätnásť mačiek, podľa informácií agentúry Anadolu, sa nachádza na ploche dvoch tisíc metrov štvorcových a pozostáva zo siedmich častí: priestory pre samce a samice, pôrodnica a klinika. V centre žije päťdesiat mačiek, z toho štyridsť samíc, a má kapacitu na odchov 120 mláďat ročne. Centrum prijíma školské skupiny a návštevníkov; mláďatá sú adoptované po uhradení nákladov na prvú výživu. Dve mačky, Kılıç a Seymen, ktoré boli medzi prvými obyvateľmi centra, boli presunuté do Hagia Sofie, a ich potomstvo sa v centre naďalej šíri. Toto útulok pre mačky, ktorý sa nachádza v oblasti Endemik Vadi v Pursaklar, je jediné miesto v Ankare, kde môžete vidieť čistokrvné anatolské mačky, ktoré sa voľne pohybujú v záhrade, a nie v klietke; informácie o dňoch a hodinách návštev nájdete na webovej stránke obce. O vedeckú ochranu tohto plemena sa stará veterinárna fakulta Univerzity v Ankare. Katedra zooteknie v roku 2000 spustila iniciatívu na založenie výskumného centra pre túto mačku, ktorá bola v hrozbe vyhynutia, a vtedy uviedla, že väčšina zostávajúcich mačiek žila na farme Atatürk a niektoré v domovoch rodín v Ankare. Dnes fakulta v Dışkapı pokračuje v práci na tomto plemene. Anatólska koza a kašmír: vlákno, ktoré obohacuje mesto.

Podľa knihy "Anatolská koza, kašmír a Sof" vydanej agentúrou pre rozvoj v Ankare, kozy boli Turkami privezené z východného pobrežia Kaspického mora do Ankary a okolia v 13. storočí, kde sa prispôsobili pôde a klíme a získali svoje charakteristické kašmírové vlákno, a až do roku 1838 sa chovali len v An Šírenie koziat po svete začalo ako reťaz darov. Podľa knihy, prvýkrát boli koziat z Anjary privedené mimo Anatólie v roku 1541, keď boli darované sultánom Sulejmanom rímsko-nemeckému cisárovi Karlovi V. V roku 1836 priviedol plukovník Henderson do Južnej Afriky stádo s jedným samcom a dvanástimi samicami, čím položil základy chovu kašmírových koziat v tejto krajine. V roku 1849 boli deväť koziat darované Jamesovi Davisovi, odborníkovi na bavlnu, ktorý prišiel do Turecka, a stali sa základom chovu v Amerike. V roku 1856 nasledovala Austrália. Dnes tvorí viac ako polovicu svetovej produkcie kašmíru Južná Afrika. Samotné koziat sú strednej veľkosti: samce vážia 35 až 55 kilogramov a samice 30 až 40 kilogramov. Samica ročne produkuje 3 až 4 kilogramy a samec 4 až 6 kilogramov kašmíru, a strihané sú dvakrát ročne. Čísla rozprávajú príbeh rastu a poklesu. V 60. rokoch 20. storočia bolo v Turecku šesť miliónov anjarských koziat, a v roku 1959 predstavoval kašmír sám o sebe 4,56 % celkového vývozu krajiny. V roku 2009 tento počet klesol na 147 000. Turecká asociácia pre kašmír, založená v roku 1930, otvorila v roku 1933 vzorové farmy v Lalahan, a v roku 1969 začala organizácia Tiftikbirlik nakupovať kašmír v mene štátu. Dnes projekt, ktorý iniciovalo ministerstvo poľnohospodárstva a lesov v roku 2020, rozdeľuje kvalitné samce a elektrické strihacie stroje farmám. Podľa údajov TÜİK z roku 2021 je v Turecku 289 555 anjarských koziat, z ktorých 220 229 sa nachádza v provincii Ankara, a 330 ton z celkových 468 ton tureckej produkcie kašmíru pochádza práve z tejto provincie. Podľa agentúry Anadolu sa počet koziat v provincii vzrátil z 66 000 v roku 2008 na 166 000 v roku 2020. Ak chcete vidieť koziat, navštívte dediny Ayaş, Beypazarı, Güdül a Nallıhan, kde sa najviac chovajú. Jar je obdobím strihania, a stret s stádom bielych koziat s vlnou siahajúcou až po členky na vidieckej ceste je jedným z najtypickejších pohľadov Anjary.

Anjarské králičky:
V poznámke Obchodnej burzy v Chov týchto zvierat je náročný; ak sa ich srsť každý deň nečesáva, zamotá sa, a pretože zviera si srsť olizuje a prehltá, môžu sa v žalúdku tvoriť zhluky, čo môže viesť k smrteľnej upchávaniu. Prvé dva týždne po strihaní sú najrizikovejšie kvôli chladu. Návrat do Turecka bol neskorý a náročný. Po tom, čo sa miestny textilný priemysel začal zaoberať angorskou vlnou v 90. rokoch, import v roku 1995 dosiahol 105 ton. V tom istom roku podnikateľ v Kırşehire založil prvú farmu s 40 králikmi, ktoré doviezol z Nemecka. V roku 1999, s podporou organizácie TÜBİTAK, veterinárnej fakulty Erciyes University a Inštitútu pre výskum chovu hydiny v Ankare, bolo z Francúzska privezených 56 samíc a 6 samcov. Táto skupina v Kayseri sa stala zdrojom genetického materiálu tohto plemena v Turecku. Štúdia, ktorú v roku 2007 zverejnila Ege University, uvádza, že v 17 provinciách existuje 42 podnikov, priemerný ročný výnos vlny je 642 gramov, a tiež identifikuje problémy, ako je nedostatok technických znalostí, ťažkosti s získavaním kvalitného krmiva a problémy s marketingom vlny. Informácia uvádza, že králiky dosahujú najlepšie výsledky v nadmorskej výške 1100 až 2000 metrov a že teplota v chovnom priestore by mala byť udržiavaná medzi 5 a 15 stupňov Celzia. Okolie Ankary, ktoré sa nachádza na vysokej a chladnej plošine, je pre tieto zvieratá stále vhodným prostredím. Dnes je však vidieť tieto zvieratá v Ankare veľmi zriedkavé; najpravdepodobnejšie ich stretnete v rámci výskumnej skupiny alebo v malej rodinnej farme.

Je nemožné vidieť všetky tri zvieratá v Ankare počas jedného dňa, ale dva dni stačia. Prvého dňa navštívte útulok pre mačky v Pursaklar; zistite si vopred, kedy mačky chodia von a aké sú pravidlá pre skupinové návštevy, a pred tým, ako sa dotknete mačiek, sa opýtajte pracovníka. Potom zídite do Ulus a prejdite sa okolo Suluhan a bedestenu; tam sa nachádzajú karavansary, kde sa po stáročia obchodovalo, a publikácie Koç University VEKAM o obchodovaní s kožušinami rozprávajú príbehy týchto ulíc. Druhý deň venujte návšteve oblastí Ayaş, Beypazarı, Güdül a Nallıhan; strihanie sa vykonáva dvakrát ročne, a jar je jedným z týchto období. Pred príchodom k stádu sa opýtajte pastiera, rozpoznajte psov z diaľky a počkajte na Zdroje:

Komentáre

0/1000

Napíš prvý komentár